Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Ak si myslíš, že už máš dosť peňazí, poraď sa o tom s advokátom.

Nežeňte sa pre peniaze, dajú sa vypožičať oveľa lacnejšie.

Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Človek má tendenciu preceňovať realitu.

Všeobecné pravdy nikdy neplatia všeobecne.

Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.

Pravdivosť tvrdenia nezávisí od jeho vierohodnosti a naopak.