Motivačné štipendium
16. 9. 2022
Táto forma finančného zabezpečenia žiaka je poskytovaná podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní; na daňové účely ide o príjem oslobodený od dane [§ 9 ods. 2 písm. j) ZDP]. Motivačné štipendium zároveň nepodlieha ani odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.
Žiakovi, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, sa poskytuje motivačné štipendium z prostriedkov štátneho rozpočtu. Motivačné štipendium sa poskytuje žiakovi v mesačnej perióde v období školského vyučovania a jeho výška je odstupňovaná podľa dosiahnutého prospechu žiaka. Priemerný prospech žiaka sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského vyučovania (poznámka: priemerný prospech žiaka nezahŕňa klasifikáciu z nepovinných vyučovacích predmetov). Priemerný prospech žiaka v prvom polroku prvého ročníka sa určí podľa vysvedčenia za druhý polrok zo školy, ktorú naposledy navštevoval.
Konkrétna výška motivačného štipendia sa určí ako príslušné percento zo sumy platného životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa, ktoré sa počnúc 1. 7. 2022 zvyšuje zo sumy 99,56 € na sumu 107,03 €, a to nasledovne:
• motivačné štipendium je pri priemernom prospechu do 1,8 vrátane vo výške 65 % sumy životného minima, t.j. 69,57 €.
• motivačné štipendium je pri priemernom prospechu horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane vo výške 45 % sumy životného minima, t.j. 48,16 €,
• motivačné štipendium je pri priemernom prospechu pri priemernom prospechu horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane vo výške 25 % sumy životného minima, t.j. vo výške 26,76 €.
Motivačné štipendium sa poskytuje tomu žiakovi, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, ktorý je zaradený do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce.
K
Priemerná mzda v priemysle v decembri rástla
10. 2. 2010
Mzdy v slovenskom priemysle rástli vlani v decembri najrýchlejšie od konca roka 2008. V poslednom mesiaci roku 2009 sa priemerná mesačná mzda zvýšila medziročne o 4,9 % na 826,55 €, zatiaľ čo v novembri stúpla o 3,5 %. Za celý rok 2009 mzdy poskočili o 2,2 % na 751,27 €, informoval dnes Štatistický úrad.
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v decembri zvýšil medziročne o 4,4 %, za celý rok 2009 stúpol o 0,6 %.
Mzdy v decembri však vzrástli iba v časti sledovaných odvetví. Najvýraznejšie, o 25,4 %, vzrástli v dodávkach vody, čistení a odvádzaní odpadových vôd. Polepšili si aj pracovníci v priemyselnej výrobe, maloobchode, v reštauráciách a pohostinstvách. Najvyšší pokles miezd, o vyše pätinu, bol zaznamenaný v poštových službách a službách kuriérov.
Aj v poslednom mesiaci vlaňajška najvyššiu mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde dosiahla 1 871,24 € pri medziročnom poklese o 2,1 %. Najnižšie zárobky dosahovali zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev, a to 353,35 €.
Mzdy Slovákov v uplynulom období poznačila svetová hospodárska kríza, pre ktorú množstvo firiem zaznamenalo pokles objednávok a ohlásilo prepúšťanie zamestnancov. Tržby priemyselných podnikov v stálych cenách sa v minulom roku prepadli o 18,2 %. V bežných cenách dosiahli 57,3 miliardy €. V samotnom decembri 2009 sa však zdvihli medziročne o 6,3 % na 4,84 miliardy €.
V priemysle koncom decembra pracovalo 472 082 ľudí, čo bolo o 15,4 % menej ako v rovnakom období roku 2008.
Spotrebná daň z benzínu zatiaľ nižšia nebude
10. 2. 2010
Poslanecký návrh opozičných poslancov na zníženie spotrebnej dane z nafty a benzínu na minimálnu hranicu, ktorú povoľuje Európska únia neprešiel prvým čítaním.
Vplyvom navrhovaných zmien by do štátnej pokladnice išlo v tomto roku o 143,87 milióna eur menej z daňových príjmov. Výpadok v nasledujúcom roku by bol vyšší, konkrétne 151,79 milióna eur. Pri prepočtoch sa podľa predkladateľov zohľadnil aj trend zvyšovania podielu palív s biologickou zložkou, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba spotrebnej dane, na celkovej spotrebe pohonných hmôt.
Daňové príjmy štátu boli vyššie
9. 2. 2010
Príjmy štátu z daní boli v úvode tohto roka vyššie, ako predpokladal štátny rozpočet. Na prvý mesiac prekročili celkové daňové príjmy rozpočtovanú úroveň o 5,91 % a dosiahli 760,8 mil. eur. Horšie ako stanovoval rozpočet sa vyvíjali nedaňové príjmy, ktoré dosiahli 18,3 mil. eur, čím naplnili rozpočtovanú výšku na 87,69 %. Z údajov zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR ďalej vyplýva, že pod vyššie daňové príjmy sa podpísal predovšetkým lepší výber dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.
Pre prvý mesiac roka výber dane z pridanej hodnoty vo výške 509,7 mil. eur prekročil rozpočtovanú úroveň o 35,23 %. Vyšší výber zaznamenal štát aj v prípade spotrebných daní, ktorých výber prekročil rozpočet o 9,47 % a dosiahol 181,9 mil. eur. Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku vo výške 66,996 mil. eur naplnili rozpočet iba na 38,8 %. Nedaňové príjmy v úvode roka dosiahli výšku 18,318 mil. eur, čo v porovnaní s rozpočtom predstavuje nižšie príjmy o 12,31 %.
Celkovo by v tomto roku daňové a colné úrady mali vybrať spolu 8,871 mld. eur. Daňové príjmy by z celkového objemu príjmov tvoriť 8,620 mld. eur a nedaňové príjmy viac ako 250 mil. eur. Vlani daňové úrady a colnice vybrali do štátneho rozpočtu spolu 8,291 mld. eur, čím prekročili plán o 2,34 %.
Európska komisia má výhrady k 2. pilieru
8. 2. 2010
Kvôli výhradám Európskej komisie navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR novelizovať zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Uvoľnia sa tak podmienky na investovanie peňazí dôchodkového fondu.
Komisii sa nepozdáva, že Národná banka Slovenska má právomoc povoliť dôchodkovému fondu, aby investoval svoje aktíva až do 50 % ich čistej hodnoty iba do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených členským štátom, ktorý patrí do eurozóny.
Podstatou výhrad bola najmä diskriminácia tých členských štátov Európskej únie, ktoré ešte nemajú zavedenú menu euro.
Navrhovaná novela zákona má uvoľniť investičné podmienky a vytvoriť širší priestor pre investovanie prostriedkov v dôchodkových fondoch aj mimo rámca eurozóny.
Podľa Európskej komisie súčasné znenie zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž slovenským orgánom umožňuje aj naďalej diskriminovať investície do cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených členským štátom, ktorý nepatrí do eurozóny, alebo treťou krajinou. V prípade, že komisia nedostane do dvoch mesiacov uspokojivú odpoveď, môže túto vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie.