Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.

Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Nie je nutné nechať sa urážať hlupákmi a klaňať sa mocným. Stačí naučiť sa prežiť o chlebe a vode.

Hlúposť nie je hriech; postihnutý nemôže nebyť hlúpym.

Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.