Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak sa pokúšate angažovať "univerzálne schopných ľudí", tak veľmi rýchlo zistíte, že ste paradoxne obklopený priemernými.
Ak sa snažíte posunúť písomný referát šéfovi, ktorý je zvyknutý čerpať informácie počúvaním hlásení, tak mrháte papierom.
Ak dopustíte, aby vám priority určovali rôzne tlaky, tak musíte rátať s tým, že na najdôležitejšie rozhodnutia ohľadom budúcnosti vám neostane čas.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kapitola: Murphyho desatoro
3. V krásny slnečný deň je ťažké uveriť, že práve vás stihne nešťastie – ale už sa to na vás valí.
2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.
10. Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa začne všetko samo od seba opakovať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)