Ministerstvo financií navrhuje nový systém oslobodenia od DPH na území EÚ pre malé podniky
7. 7. 2023
Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o DPH. Tá má priniesť opatrenia, ktoré odbúrajú časť byrokracie pre podnikateľov.
Ministerstvo navrhuje nový systém, ktorým by malé podniky mohli využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte EÚ. Informoval o tom rezort.
„Zdaniteľné osoby, ktoré splnia ustanovené obratové podmienky, sa oproti súčasnému stavu nebudú musieť registrovať pre daň v iných členských štátoch, v ktorých len v malom rozsahu vykonávajú ekonomickú činnosť. Nebudú tak zaťažené náročnými administratívnymi povinnosťami, ktoré im vyplývajú z národných legislatív,“ priblížilo ministerstvo.
Ministerstvo navrhuje zaviesť aj samozdanenie pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska. Colnému úradu by tak daňové subjekty pri dovoze z tretej krajiny neplatili žiadnu daň.
Uvádzali by ju v daňovom priznaní, v ktorom si súčasne uplatnili aj právo na jej odpočítanie.
Platitelia dane v prípade uplatnenia práva na odpočítavanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu by nemuseli na faktúru čakať. Novela zákona prináša možnosť preukázať nárok aj inými dokladmi.
B
(Zdroj: trend.sk)
Preddavky fyzických osôb na rok 2017
25. 11. 2016
V prípade preddavkov, ide o povinnú platbu platenú z vyplácaných príjmov počas zdaňovacieho obdobia, ktorá sa započítava na úhradu vzniknutej celoročnej daňovej povinnosti z úhrnu dosiahnutých zdaniteľných príjmov za uplynulé zdaňovacie obdobie.
V prípade fyzických osôb, ktoré platia preddavky osobne sa tieto prepočítavajú vždy na preddavkové obdobie, ktoré pre rok 2017 začína 1. apríla 2017 za podmienky, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.
Preddavkovým obdobím je obdobie začínajúce od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Pri platení preddavkov na preddavkové obdobie roka 2017 je to obdobie od 1. apríla 2017 do 3. apríla 2018, za podmienky, že daňovník nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016.
Zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty
25. 11. 2016
Na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016 bol schválený vládny návrh novely zákona o DPH s účinnosťou od 1. 1. 2017.
Ide o tieto zmeny:
- odpočítanie dane zahraničnou osobou
- Refundácia DPH zahraničným platiteľom
- vrátenie dane z osobného automobilu zahraničným diplomatom
- zavedenie právnej fikcie pri prenose daňovej povinnosti pri stavebných prácach
- uvádzanie faktúr s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve v kontrolnom výkaze
- úrok z nadmerného odpočtu
- uplatnenie úroku z nadmerného odpočtu na daňové kontroly neukončené do 1. 1. 2017
- samozdanenie dovozu tovaru z tretích štátov – posun účinnosti.
Účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.
Účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.
Mzdové náhrady a zvýhodnenia v roku 2017
25. 11. 2016
Zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy od 1. januára 2017 na 2,50 eur podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z. znamená aj zvýšenie ďalších mzdových nárokov zamestnancov, ktorých výška je limitovaná buď priamo alebo nepriamo výškou minimálnej mzdy.
Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu nočnej práce). Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 Zákonníka práce pri vykonávaní pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie atď.). Za sťažený výkon práce v takomto prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu práce).
Pracovnú pohotovosť môže zamestnanec vykonávať na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste. V prípade, že zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas a tak je aj platená. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je časový úsek, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva. Táto pracovná pohotovosť sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za ňu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t. j. od 1. januára 2017 minimálne vo výške 2,50 eur za hodinu pracovnej pohotovosti. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda (vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce) a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna. Mzda zamestnancovi však nepatrí za čas čerpania náhradného voľna. Pri pružnom pracovnom čase sa pracovná pohotovosť na pracovisku považuje za základný pracovný čas.
Vysporiadanie príjmov zo závislej činnosti
25. 11. 2016
Za zdaňovacie obdobie roka 2016 povinnosť vysporiadania príjmov vzniká, ak zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 1 901,67 eura. Zdaniteľnými príjmami sa rozumejú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené.
V prípade príjmov zo závislej činnosti sú príjmy vylúčené z predmetu dane vymenované v § 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a príjmy od dane oslobodené sú uvedené v § 5 ods. 7 tohto zákona.
Ak zamestnanec nedosiahol úhrnnú ročnú výšku zdaniteľných príjmov 1 901,67 eura, ročným vysporiadaním týchto príjmov sa nemusí zaoberať. V niektorých prípadoch je však výhodné aj tieto príjmy vysporiadať, ak výsledkom tohto vysporiadania je vrátenie preplatku zamestnávateľom alebo daňovým úradom.
Blíži sa koniec roka, kedy daňovník, fyzická osoba, bude musieť určiť svoju daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2016 (kalendárny rok u fyzickej osoby). Po určení daňovej povinnosti, má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu a odpočítanie už zaplatených preddavkov na daň. Týmto spôsobom dochádza prostredníctvom daňového priznania k vyúčtovaniu dane za celý rok 2016. Vyúčtovanie dane prostredníctvom daňového priznania, je daňovník povinný vykonať len v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2016 presiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, čo je suma vo výške 1 901,67 eura. Ak takúto výšku zdaniteľných príjmov daňovník nedosahuje a nevykázal daňovú stratu z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, daň sa nevyrubí a neplatí a daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie, t.j. nedochádza ani k celoročnému vyúčtovaniu dane.