Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.

Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.

Rozumné je neveriť prítomnému šťastiu.

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Snažte sa čo najviac ukazovať v spoločnosti významných ľudí - budú si myslieť, že patríte k nim.

Snažte sa, aby z vašej reči vyžarovala úcta k nadriadeným a pri vyjadrovaní svojich názorov používajte len známe a už akceptované fakty.

Na vysokých postoch tróniaci hlupáci sú podobní človeku na vysokej streche: - všetko vidia zmenšene a aj oni sa zdola zdajú byť malými.

Otecko, mám byť zubným, alebo očným lekárom?“ Synku, vybrať si musíš sám. Ale maj na pamäti: človek má len dve oči, ale tridsaťdva zubov!“

Klient požiada advokáta, aby mu pomohol vymôcť pochybnú pohľadávku. Dohodli sa, že honorárom bude päťdesiat percent z vymáhanej sumy. O týždeň advokát telefonuje klientovi: „Vážený pane! S nadľudskou námahou sa mi podarilo vymôcť polovicu. Žiaľ, vaša polovica je stratená.“

Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“