Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.

Skutočnosť, že sa operácia dá vykonať, ešte neznamená, že sa aj musí vykonať.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.

Moc je sama sebe odmenou.

S priateľmi možno piť pivo, hrať karty, ale nie vládnuť.

Skutočným cieľom každého rozhodovania nie je prijímať rozhodnutia, ale vyhýbať sa im.