Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení
27. 3. 2025
Podľa platného znenia splnomocňujúceho ustanovenia upraveného v § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví, okrem iného, aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Vláda SR sa zaviazala upraviť obsah II. časti upravujúcej minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť predmetné splnomocňovacie ustanovenie tak, že z rozsahu splnomocnenia sa vypustí dotknutá časť a zároveň sa ustanoví, že vyňatá matéria bude obsiahnutá v novej prílohe k zákonu č. 578/2004 Z. z.
Ustanovením sa upravuje výnimka z aplikácie ustanovení § 80a ods. 1 a 2 na tých lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach na menej ako polovičný pracovný úväzok a zároveň pracujú, bez ohľadu na to, či ide o ďalší pracovný pomer alebo ide o prácu vykonávanú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (najmä dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), aj u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to z tohto dôvodu, že majú možnosť ďalších príjmov a nepotrebujú zákonom garantovanú ochranu ich miezd.
Účelom ďalšej právnej úpravy je plniť záväzok spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom novely zákona je, aby platili základné zložky mzdy ustanovené v § 80a až 80aw, t. j. s nárastom miezd 9,66 % pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44% pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Ustanovením § 102ba sa upravuje prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkujú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých, v rámci ktorého bude potrebné, aby si zosúladili svoje interné najmä pracovnoprávne predpisy s novým znením ustanovenia § 7 ods. 10 tak, aby najneskôr od 1. septembra 2025 mali všetci zdravotnícki pracovníci pracujúci v rámci nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti týždenný pracovný čas naviac v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke.
K
Pokles nezamestnanosti už bude miernejší
29. 10. 2018
Pokles nezamestnanosti na Slovensku už nebude rádovo v percentách ako v minulosti, ale bude miernejší, čo je však v súčasnej situácii prirodzené. V diskusnej relácii TA3 V politike to konštatoval minister práce Ján Richter (Smer-SD). Miera nezamestnanosti sa môže podľa neho čoskoro dostať aj pod hodnotu 5 %, ale ďalší pokles bude už len pomalý.
V septembri tohto roka bola miera nezamestnanosti na úrovni 5,38 percenta, oproti augustu bola nižšia o 0,04 percentuálneho bodu (p.b.). Minister tento výsledok hodnotí pozitívne. "September má svoje špecifiká, prihlasujú sa absolventi stredných škôl. Napriek ich prílivu tam je stále mierny pokles," vyzdvihol. Podľa opozičnej poslankyne SaS Jany Kiššovej hodnotiť mesačné štatistiky nemá veľký zmysel, dôležitý je dlhodobý trend. "Máme celosvetovú konjunktúru, mali by sme sa pozrieť, či sme tieto dobré časy využili," upozornila. Podľa nej to tak nie je a stále sme v oblasti nezamestnanosti najhorší z V4. Zároveň si myslí, že v súčasnosti nie je na Slovensku až takým problémom nezamestnanosť, ale skôr to, že aj mnohí pracujúci žijú v chudobe. "Aj toto by malo byť prioritou vlády. Vláda robí všetko preto, aby platy nerástli," tvrdí poslankyňa. Podľa Kiššovej je v súčasnosti potrebné hovoriť najmä o udržateľnej zamestnanosti. Vláda podľa nej podporuje vznik mnohých pracovných miest, ktoré sú s nízkou pridanou hodnotou a následne zanikajú. "Otázkou je, koľko nás stáli umelo vytvorené pracovné miesta a ako sú udržateľné," vyhlásila.
Poskytovanie dotácii
26. 10. 2018
Od 1. 1. 2019 dochádza k úprave podmienok na podporu najmenej rozvinutých okresov, zabezpečeniu zosúladenia okruhu oprávnených žiadateľov (prijímateľov) dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa.
Novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola schválená 17. 10. 2018. Novela zosúlaďuje pojmológiu so zákonom o ochrane spotrebiteľa, so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Tiež dochádza k rozšíreniu podpory dotácie pre oblasť rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá, precizovaniu právnej úpravy a odstráneniu nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Rozšírenie poskytovania dotácií o oblasť podpory rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá umožní zvýšenie ambície národnej politickej stratégie na uspokojenie budúceho dopytu v rámci alternatívnej dopravy.
Vypúšťa sa pravidlo týkajúce sa 1,7 – násobku tarifného platu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme prislúchajúceho pre 12. platovú triedu a 12. platový stupeň ustanovených nariadením vlády Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že dané obmedzenie znemožňuje združeniam právnických osôb s účasťou ministerstva zamestnať vhodných zamestnancov. Podľa zákona možno dotáciu použiť okrem iného aj na úhradu príspevkov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou, pričom pod pojmom príspevky sa rozumejú všetky príspevky, na ktoré má zamestnanec od zamestnávateľa nárok.
Štátna zdravotná poisťovňa navýši všeobecným lekárom kapitačné platby
25. 10. 2018
Rokovania o podmienkach navýšenia platieb ambulanciám začnú v novembri. Všeobecní lekári združení v Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska/Aliancii všeobecných lekárov Slovenska (SVLS/AVLS) dostanú od Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) od budúceho roka vyššie kapitačné platby. Zároveň sa od 1. januára 2019 upravia aj ceny bodu vybraných výkonov, ktoré všeobecným lekárom poisťovňa hradí nad rámec kapitačnej platby. Vyplýva to z memoranda, ktoré v utorok podpísali zástupcovia VšZP a SVLS/AVLS. Ako ďalej uviedla vo svojej tlačovej správe VšZP, špecifikácia detailnejších podmienok navýšenia platieb ambulanciám bude predmetom ďalších rokovaní, ktoré sa začnú v novembri. SVLS/AVLS sa v memorande zaviazali, že navýšenie finančných prostriedkov využijú predovšetkým na zlepšenie dostupnosti a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP.
Iniciatívu VšZP uhrádzať nielen vyššiu kapitáciu, ale aj zvyšovať celkový príjem ambulancií lekárov, ktorí sa o pacientov starajú komplexne, ocenila aj prezidentka SVLS/AVLS Monika Palušková. "Rozširovaním kompetencií a ich úhradou nad rámec kapitácie zatraktívňujeme odbor všeobecného lekárstva a zvýšením kapitačnej platby pomáhame prevádzke ambulancií lekárov prvého kontaktu aj tam, kde je menej pacientov, napríklad na vidieku. Presadzujeme, aby pacient dostal na jednom mieste kvalitnú, bezpečnú a komplexnú zdravotnú starostlivosť," uviedla. Štátna poisťovňa zvyšovala platby za výkony členov SVLS/AVLS aj od 1. júla tohto roka. Aj vďaka týmto úpravám by podľa VšZP mali byť úhrady všeobecným lekárom od 1. januára budúceho roka medziročne vyššie o 28 %, čo v prepočte na ambulanciu s tisíckou kapitovaných pacientov VšZP znamená mesačný nárast o 797 eur.
Dôchodkový strop spôsobuje našim susedom problém
24. 10. 2018
Na to, aby sme mohli ísť do dôchodku v 64 rokoch, by sme museli ročne ušetriť približne 900 miliónov. Iba tak by sa nám podarilo udržať dlh na uzde. Podobné problémy majú aj naše susedné krajiny, ktoré nedávno schválili zastropovanie dôchodkov na podobnú úroveň ako v návrhu ústavného zákona z dielne Smeru. Pôvodne sa o ňom malo hlasovať včera, pre nedostatok ochotných poslancov sa však hlasovanie presunulo na november.
V Česku vek odchodu do penzie zastropovali na 65 rokov už vlani. Prvýkrát sa začne uplatňovať v roku 2030 a spolu s ním začne rásť aj deficit. Ako totiž upozornil ekonomický analytik Jiří Šatava pre portál Měšec.cz, „v roku 2040 iba kvôli zastropovaniu počet dôchodcov vzrastie pravdepodobne o 200-tisíc. No a rovnako sa zníži počet platcov poistného“. Výdavky spojené so starnutím populácie tak budú výraze rásť a o niekoľko dekád s nimi bude mať Česko takmer najväčšie problémy z Európskej únie. Aj napriek týmto číslam však česká vláda zatiaľ opatrenia, ktoré by negatívne vyhliadky zmiernili, nepripravuje. Podobný problém má aj Maďarsko, ktoré vek odchodu do penzie zabetónovalo na rovnakej úrovni ako Česko.