Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení
27. 3. 2025
Podľa platného znenia splnomocňujúceho ustanovenia upraveného v § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví, okrem iného, aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Vláda SR sa zaviazala upraviť obsah II. časti upravujúcej minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť predmetné splnomocňovacie ustanovenie tak, že z rozsahu splnomocnenia sa vypustí dotknutá časť a zároveň sa ustanoví, že vyňatá matéria bude obsiahnutá v novej prílohe k zákonu č. 578/2004 Z. z.
Ustanovením sa upravuje výnimka z aplikácie ustanovení § 80a ods. 1 a 2 na tých lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach na menej ako polovičný pracovný úväzok a zároveň pracujú, bez ohľadu na to, či ide o ďalší pracovný pomer alebo ide o prácu vykonávanú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (najmä dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), aj u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to z tohto dôvodu, že majú možnosť ďalších príjmov a nepotrebujú zákonom garantovanú ochranu ich miezd.
Účelom ďalšej právnej úpravy je plniť záväzok spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom novely zákona je, aby platili základné zložky mzdy ustanovené v § 80a až 80aw, t. j. s nárastom miezd 9,66 % pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44% pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Ustanovením § 102ba sa upravuje prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkujú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých, v rámci ktorého bude potrebné, aby si zosúladili svoje interné najmä pracovnoprávne predpisy s novým znením ustanovenia § 7 ods. 10 tak, aby najneskôr od 1. septembra 2025 mali všetci zdravotnícki pracovníci pracujúci v rámci nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti týždenný pracovný čas naviac v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke.
K
Vyradenie pohľadávok z účtovníctva
23. 9. 2022
Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa nemenej dôležitý proces ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený.
Ak vstupuje firma do obchodného vzťahu s novým obchodným partnerom, mala by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného, prípadne živnostenského registra – pre úplné označenie na daňových dokladoch, prípadne neskôr na žalobnom návrhu. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, nie každý partner včas oznámi napríklad zmenu spôsobu konania za spoločnosť, zmenu sídla spoločnosti alebo iných identifikačných údajov dlžníka. V prípade pochybnosti o solventnosti obchodného partnera je vhodné nahliadnuť do registra účtovných závierok, do ktorého je každá spoločnosť povinná ukladať ročnú účtovnú závierku. Na internete na stránkach obchodného registra sa nachádza aj evidencia úpadcov.
V rámci prevencie je dôležité dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov. Je prirodzené, že nie každá zmluva je v písomnej forme, často ide len o plnenie dodávky na základe objednávok. Dodávateľ by mal uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si obchodní partneri dohodnú základné princípy spolupráce. Ide napr. a sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu, napr. úroky z omeškania pri nesplnení peňažných pohľadávok, zmluvnú pokutu či možnosti ukončenia zmluvného vzťahu.
Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti včas upozornite svojho obchodného partnera na uplynutie lehoty splatnosti faktúry. Ak dlžník ani po upomienke faktúru nezaplatí, je potrebné tento problém riešiť. Vhodným postupom je obrátiť sa včas s riešením záležitosti na právnika, ktorý zašle dlžníkovi kvalifikovanú výzvu, aby v lehote stanovenej vo výzve dlžník dobrovoľne splnil svoj záväzok. V prípade jeho nesplnenia upozorniť dlžníka na využitie možnosti vymáhať svoju pohľadávku aj prostredníctvom súdu.
Ak je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, avšak z jeho pohľadu nie je možné, aby svoj záväzok uhradil okamžite, veriteľ by mal požiadať dlžníka o písomné uznanie záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice. Túto je možné v prípade nesplnenia záväzku dlžníka využiť ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania. Ak dlžník odmieta uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice, riešením je aj písomné uznanie záväzku dlžníka s úradne overeným podpisom (napr. pre možnosť prípadného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka). Písomné uznanie záväzku je vhodné spojiť so splátkovým kalendárom. V prípade pochybnosti o solventnosti partnera by si mal dodávateľ zabezpečiť pohľadávku niektorým zo zabezpečovacích nástrojov (zmluvná pokuta, ručenie, záložné právo a pod.).
Ak sa javí pohľadávka nevymožiteľná alebo náklady s jej vymáhaním presiahnu hodnotu pohľadávky, vhodným riešením je odpis pohľadávky. Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania. Odpis pohľadávky je jedným zo spôsobov definitívneho vyradenia pohľadávky z účtovníctva z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok však nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky. Odpis predstavuje trvalé upustenie od vymáhania.
K
Stanovenie minimálnej mzdy pre rok 2023
23. 9. 2022
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov sa sumy minimálnej mzdy určujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €.
Minimálna mzda sa určuje dvomi spôsobmi:
• dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov podľa § 7 zákona o minimálnej mzde (odborové zväzy a zamestnávateľské zväzy) alebo
• výpočtom podľa zákonom predpísaného vzorca určeného v ust. § 8 zákona o minimálnej mzde (tzv. zákonný automat).
Stanovenie výšky minimálnej mzdy je teda primárne založené na dohode sociálnych partnerov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa vypočíta nasledovne [poznámka: tento postup sa uplatňuje počnúc rokom 2021 podľa novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde]:
mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
K
Dvojité zdanenie
21. 9. 2022
Pri určovaní vyčíslenia „celosvetového“ základu dane daňovníka s NDP aj v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia sa postupuje výlučne podľa ZDP (nie podľa zahraničných právnych predpisov).
Zo „štandardného“ spôsobu zisťovania základu dane vrátane uplatňovania daňových výdavkov podľa ZDP sú v prípade stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí len daňové výdavky uvedené v § 17 ods. 14 ZDP.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 14 ZDP daňovými výdavkami stálej prevádzkarne daňovníka umiestnenej v zahraničí sú vo všeobecnosti aj výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov platných v štáte umiestnenia tejto stálej prevádzkarne, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.
Ak napr. daňovník, ktorý má stálu prevádzkareň umiestnenú na území Nemecka je povinný podľa osobitných pracovnoprávnych predpisov platných na území tohto štátu uhrádzať zamestnancom cestovné náhrady výdavkov na pracovné cesty, vynaložené výdavky (náklady) daňovníka (zamestnávateľa) sú daňovým výdavkom v rozsahu, na ktorý vzniká nárok zamestnancov podľa týchto nemeckých pracovnoprávnych predpisov (nie do výšky obdobného nároku zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách platného na území SR).
Daňovník, fyzická osoba, podnikajúci v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý je účtovnou jednotkou len v zahraniční a na území SR nie je účtovnou jednotkou, t.j. neuplatňuje si preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, si môže na území SR, uplatniť ku všetkým svojim celosvetovým zdaniteľným príjmom, výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 ZDP. Rovnakým spôsobom určený základ dane z príjmov zo zahraničia použije aj pri následnom uplatňovaní metódy zápočtu alebo metódy vyňatia.
K
Účtovanie nároku na vrátenie DPH zo zahraničia
21. 9. 2022
Platitelia DPH, ktorí v roku 2021 kúpili tovary a služby v členských štátoch s príslušnou daňou členského štátu resp. doviezli tovar do iného členského štátu a bola im pri dovoze tovaru vyrubená daň v tomto členskom štáte, môžu požiadať o vrátenie tejto dane, a to najneskôr do 30. 9. 2022.
Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte upravuje § 55f a § 55g zákona o DPH. Nárok na vrátenie dane majú platitelia dane, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania.
Žiadosť sa podáva za obdobie najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac za obdobie jedného kalendárneho roka. Žiadosť týkajúca sa zvyšku kalendárneho roka môže zahŕňať obdobie kratšie ako 3 kalendárne mesiace.
Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma nárokovanej DPH musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene). Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur (ekvivalent v národnej mene).
Platiteľ môže podať viac žiadostí za rôzne obdobia v rámci jedného kalendárneho roka, obdobia refundácie sa môžu prekrývať (napr. platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za 1-4/2021, za obdobie 3-9/2021, za obdobie 1-12/2021). Aplikácia na podávanie žiadostí umožňuje za rovnaké obdobie podať aj viac žiadostí. Pri vypĺňaní žiadostí je však potrebné rešpektovať obmedzenia členského štátu vrátenia dane, čo sa týka počtu/rozsahu období a aj minimálnej/maximálnej sumy DPH na vrátenie.
K