Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení
27. 3. 2025
Podľa platného znenia splnomocňujúceho ustanovenia upraveného v § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví, okrem iného, aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Vláda SR sa zaviazala upraviť obsah II. časti upravujúcej minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť predmetné splnomocňovacie ustanovenie tak, že z rozsahu splnomocnenia sa vypustí dotknutá časť a zároveň sa ustanoví, že vyňatá matéria bude obsiahnutá v novej prílohe k zákonu č. 578/2004 Z. z.
Ustanovením sa upravuje výnimka z aplikácie ustanovení § 80a ods. 1 a 2 na tých lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach na menej ako polovičný pracovný úväzok a zároveň pracujú, bez ohľadu na to, či ide o ďalší pracovný pomer alebo ide o prácu vykonávanú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (najmä dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), aj u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to z tohto dôvodu, že majú možnosť ďalších príjmov a nepotrebujú zákonom garantovanú ochranu ich miezd.
Účelom ďalšej právnej úpravy je plniť záväzok spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom novely zákona je, aby platili základné zložky mzdy ustanovené v § 80a až 80aw, t. j. s nárastom miezd 9,66 % pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44% pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Ustanovením § 102ba sa upravuje prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkujú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých, v rámci ktorého bude potrebné, aby si zosúladili svoje interné najmä pracovnoprávne predpisy s novým znením ustanovenia § 7 ods. 10 tak, aby najneskôr od 1. septembra 2025 mali všetci zdravotnícki pracovníci pracujúci v rámci nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti týždenný pracovný čas naviac v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke.
K
Poľsko očakáva miliardy z mimoriadnej dane v energetike
26. 9. 2022
Poľsko očakáva, že získa 13,5 miliardy zlotých (2,84 miliardy eur) z mimoriadnej dane pre energetické spoločnosti. A tieto peniaze sa použijú na kompenzáciu vplyvu rastúcich účtov na domácnosti. Vyhlásil to v sobotu (24. 9.) neskoro večer podpredseda poľskej vlády Jacek Sasin, ktorý stojí tiež na čele ministerstva štátneho majetku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Ruská invázia na Ukrajinu spustila globálnu energetickú krízu, ktorá vyhnala účty za energiu do závratných výšok. Mnohé domácnosti tak majú problémy zvládnuť tieto vysoké náklady.
Sasin na sociálnej sieti Twitter napísal, že v piatok 23. septembra poslal premiérovi Mateuszi Morawieckému návrh riešenia, ktoré sa týka zdaňovania mimoriadnych ziskov spoločností, a to ako súkromných, tak štátnych.
"Odhadovaný rozpočtový príspevok je 13,5 miliardy PLN, ktoré vynaložíme na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií," uviedol.
Premiér Morawiecki opakovane povedal, že nadmerné zisky firiem zo stúpajúcich cien energií by mali ísť na pomoc spotrebiteľom. A vyzval na zmenu v celom sektore.
Upozornil, že cena za dodávku elektriny v Poľsku v budúcom roku na komoditnej energetickej burze je stanovená na základe ceny uhlia v Holandsku, a nie ceny uhlia, ktoré nakupujú elektrárne od poľských baní. "Nesúhlasíme s tým," napísal premiér v sobotu v príspevku na sociálnej sieti Facebooku.
V
Príplatky za prácu vo sviatok, za nadčas, cez víkend a v noci
26. 9. 2022
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci.
V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:
• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
a ďalej aj plnenia:
• mzdu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
• odstupné,
• odchodné.
Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu.
Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil, a ich zákonná minimálna výška sa už neurčuje percentuálnou sadzbou z hodinovej minimálnej mzdy; mzdové príplatky sú stanovené pevnou sumou v Zákonníku práce, napr. najnižšia suma príplatku za hodinu práce v sobotu nie je stanovená ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určená pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.
K
Vyradenie pohľadávok z účtovníctva
23. 9. 2022
Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa nemenej dôležitý proces ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený.
Ak vstupuje firma do obchodného vzťahu s novým obchodným partnerom, mala by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného, prípadne živnostenského registra – pre úplné označenie na daňových dokladoch, prípadne neskôr na žalobnom návrhu. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, nie každý partner včas oznámi napríklad zmenu spôsobu konania za spoločnosť, zmenu sídla spoločnosti alebo iných identifikačných údajov dlžníka. V prípade pochybnosti o solventnosti obchodného partnera je vhodné nahliadnuť do registra účtovných závierok, do ktorého je každá spoločnosť povinná ukladať ročnú účtovnú závierku. Na internete na stránkach obchodného registra sa nachádza aj evidencia úpadcov.
V rámci prevencie je dôležité dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov. Je prirodzené, že nie každá zmluva je v písomnej forme, často ide len o plnenie dodávky na základe objednávok. Dodávateľ by mal uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si obchodní partneri dohodnú základné princípy spolupráce. Ide napr. a sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu, napr. úroky z omeškania pri nesplnení peňažných pohľadávok, zmluvnú pokutu či možnosti ukončenia zmluvného vzťahu.
Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti včas upozornite svojho obchodného partnera na uplynutie lehoty splatnosti faktúry. Ak dlžník ani po upomienke faktúru nezaplatí, je potrebné tento problém riešiť. Vhodným postupom je obrátiť sa včas s riešením záležitosti na právnika, ktorý zašle dlžníkovi kvalifikovanú výzvu, aby v lehote stanovenej vo výzve dlžník dobrovoľne splnil svoj záväzok. V prípade jeho nesplnenia upozorniť dlžníka na využitie možnosti vymáhať svoju pohľadávku aj prostredníctvom súdu.
Ak je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, avšak z jeho pohľadu nie je možné, aby svoj záväzok uhradil okamžite, veriteľ by mal požiadať dlžníka o písomné uznanie záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice. Túto je možné v prípade nesplnenia záväzku dlžníka využiť ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania. Ak dlžník odmieta uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice, riešením je aj písomné uznanie záväzku dlžníka s úradne overeným podpisom (napr. pre možnosť prípadného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka). Písomné uznanie záväzku je vhodné spojiť so splátkovým kalendárom. V prípade pochybnosti o solventnosti partnera by si mal dodávateľ zabezpečiť pohľadávku niektorým zo zabezpečovacích nástrojov (zmluvná pokuta, ručenie, záložné právo a pod.).
Ak sa javí pohľadávka nevymožiteľná alebo náklady s jej vymáhaním presiahnu hodnotu pohľadávky, vhodným riešením je odpis pohľadávky. Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania. Odpis pohľadávky je jedným zo spôsobov definitívneho vyradenia pohľadávky z účtovníctva z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok však nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky. Odpis predstavuje trvalé upustenie od vymáhania.
K
Stanovenie minimálnej mzdy pre rok 2023
23. 9. 2022
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov sa sumy minimálnej mzdy určujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €.
Minimálna mzda sa určuje dvomi spôsobmi:
• dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov podľa § 7 zákona o minimálnej mzde (odborové zväzy a zamestnávateľské zväzy) alebo
• výpočtom podľa zákonom predpísaného vzorca určeného v ust. § 8 zákona o minimálnej mzde (tzv. zákonný automat).
Stanovenie výšky minimálnej mzdy je teda primárne založené na dohode sociálnych partnerov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa vypočíta nasledovne [poznámka: tento postup sa uplatňuje počnúc rokom 2021 podľa novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde]:
mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
K