Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.

Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Kreativita je schopnosť zmeniť postoj k veci skôr, ako to stihnú urobiť ostatní.

Ani najlepší obchodný priateľ nie je ozajstným priateľom.

Dane sa nevyberajú na to, aby z nich mali úžitok daňoví poplatníci.