Minimálna mzda v roku 2022
18. 10. 2021
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť.
Suma minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, počnúc rokom 2021 sa minimálna mzda určí v súlade s ust. § 8 novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde podľa zákonom predpísaného vzorca: mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
Keďže k spoločnej dohode na výške minimálnej mzdy na rok 2022 sociálni partneri nedospeli, uplatní sa pri jej určení mechanizmus vzorca stanovený v zákone o minimálnej mzde. Pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2022 sa použije priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok 2020, ktorá je vo výške 1 133 €. Mesačná minimálna mzda predstavuje pri 57 % podiele zo sumy priemernej mesačnej mzdy 646 €. Zamestnancovi, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, patrí podľa 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde za každú odpracovanú hodinu suma hodinovej minimálnej mzdy, ktorá sa určí ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Takto určená hodinová minimálna mzda sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.
Od 1. 1. 2022 bude minimálna mzda v nasledovnej výške:
• suma mesačnej minimálnej mzdy sa zvýši z 623 € na 646 € [57 % z 1 133 €],
• suma hodinovej minimálnej mzdy, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, sa zvýši z 3,580 na 3,713 €.
Suma mesačnej minimálnej mzdy a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa oznámi v Zbierke zákonov SR najneskôr 1. novembra 2021.
K
Zamestnancom priemyslu stúpnu mzdy
24. 3. 2010
Desiatkam tisíc ľudí v priemysle by v tomto roku mali mzdy stúpnuť. si v tomto roku polepšia. Väčšina odvetví kolektívne zmluvy na tento rok už má podpísané.
Na definitívnu dohodu čakajú zatiaľ strojári, ktorí sa budú zrejme aj najviac tešiť, pretože ich zárobky by mali narásť o 3,2 percenta. Taká je zatiaľ dohoda. Podľa hlavného vyjednávača zo Zväzu strojárskeho priemyslu ide o nárast tarifných platov.
Ostatné zamestnávateľské zväzy hlásia rast o dva a pol percenta. Zvýšenie by niektorí zamestnanci mohli pocítiť už začiatkom apríla.
Podľa jedného z analytikov firmy pristúpili na zvýšenie platov aj pre istú dávku optimizmu, ktorá panuje v priemysle.
Volkswagen zvýši mzdy o tri percentná
22. 3. 2010
Ako dne informoval hovorca spoločnosti Volkswagen a ako potvrdil aj zástupca odborov, automobilka sa s odborármi dohodla na zvýšení miezd o tri percentá. Odborári zároveň ukončili štrajkovú pohotovosť, v ktorej boli od 10. Marca z dôvodu nespokojnosti s výškou zárobku. Vo Volkswagene pracuje viac ako šesťtisíc zamestnancov.
Automobilka okrem zvýšenia miezd od mája vyplatí svojim pracovníkom s aprílovou mzdou aj 215 €. Na základe týchto skutočností bola štrajková pohotovosť odvolaná. Priemerná čistá mzda sa na nemanažérskych pozíciách v súčasnosti pohybuje na úrovni 650 €.
Firma Volkswagen pôsobí na Slovensku od roku 1991. Nedávno firma oznámila zámer vyrábať v Bratislave nový model malého rodinného auta. Spustenie produkcie si vyžiada investície za viac ako 300 miliónov eur.
Na Slovensku pôsobia okrem Volkswagenu aj ďalšie dve veľké automobilky – PSA Peugeot Citroën a KIA Motors.
Noví investori mieria na Slovensko
19. 3. 2010
Prichádzajú lepšie časy a prepúšťať vo veľkom by sa už nemalo. Nezamestnanosť síce vo februári stúpla, no iba mierne o 0,08 percentuálneho bodu na 12,97 percenta. Podľa odborníkov je to dobrý signál, ktorého sme sa dočkali skôr, než sa pôvodne očakávalo. S nábehom sezónnych prác a postupným oživovaním ekonomiky by už na jar miera nezamestnanosti mohla začať klesať.
Už dnes zlepšenie badať v mnohých okresoch na Slovensku. Dokonca aj v takých, ktoré rekordérmi v miere nezamestnanosti sú tradične. Konkrétne napríklad v Trebišove, kde vlani pribudlo najviac ľudí, ktorí skončili pre výpoveď z práce až na dávkach v hmotnej núdzi.
Viac príležitostí zamestnať sa sľubujú tiež investori prichádzajúci na Slovensko. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek avizoval na včerajšom HNClube, že jeho rezort rokuje s firmou, ktorá by k nám mohla priniesť výrobu s vysokou tvorbou pridanej hodnoty. Ešte v prvom polroku 2010 by mal byť schválený investičný projekt, ktorým by sa zriadilo IT centrum pre určitý segment automobilového priemyslu. Je to prvá dôležitá lastovička.
Včera padlo aj definitívne rozhodnutie o výstavbe novej motorárne automobilky Kia Motors Slovakia, ktorá sa odštartuje už začiatkom apríla. Žilinská firma už čoskoro preto prijme 270 nových pracovníkov. Podľa slov prezidenta Kia Motors Slovakia firma aj naďalej chce vplývať na zamestnanosť v žilinskom regióne, ako aj na celkový ekonomický rast Slovenska.
Podvody pri obchodoch so zlatom
18. 3. 2010
Podvodné obchody s investičným zlatom odhalila Daňová správa. Podľa generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR Igora Šulaja podvodníci využili fakt, že investičné zlato sa pri nákupe a predaji nezdaňuje daňou z pridanej hodnoty (DPH). DPH však podlieha zlato, ktoré sa predáva v inej forme ako investičné, napríklad vo forme prútov, odliatkov či zlatníckych výrobkov.
Zo Slovenska bolo do podvodu zapojených 61 daňových subjektov. Daňové úrady po odhalení podvodu dorubili daňovú povinnosť vo výške 15,8 milióna eur a stále zadržiavajú nadmerné odpočty pri obchodoch so zlatom v hodnote 1,5 milióna eur. Štátny rozpočet nestratil ani euro.
Pri tomto podvode daňové úrady zistili nákup investičného zlata z členských štátov Európskej únie, pričom v zahraničných faktúrach bolo zlato uvedené ako zlaté tehličky resp. zlaté prúty. Následne, v rámci ďalšieho obehu v tuzemsku , daňové subjekty zámerne premenovali investičné zlato na zlaté pásy, zlaté zliatky, plech či tyčinky alebo ho uvádzali len ako zlato a fakturovali ho s DPH. Vývozcovia sa potom pri ďalšom predaji do zahraničia dostávali do nadmerných odpočtov DPH. Fakturovaný objem dodávok investičného zlata dosiahol zhruba 48 miliónov eur.
Na odhalení tohto podvodu Daňová správa pracovala od konca roku 2007. Daňové kontroly vykonávalo 20 daňových úradov, na kontrolách sa zúčastnilo 204 kontrolórov. Na základe zistení daňových úradov bolo podaných už aj deväť trestných oznámení. Daňová správa pracuje aj na odhalení podozrivých obchodov s potravinami, drahými kovmi a diamantmi.