Murphy radí
Murphy a byrokrati
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Sláva a peniaze...
Múdry sa dokáže od každého poučiť. Mocný sa vždy ovládne. Bohatý je ten, kto je spokojný. (Franklin)
Ak ti raz bude ľúto, že si neprehovoril, potom tisíckrát budeš ľutovať, že si nemlčal. (Afer)
Výhodou strednej cesty je, že sa z nej dá uhnúť na obe strany. (Ružička)
(Myšlienky bez cla)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.
Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.
Pod tlakom vonkajších okolností sa môže aj zo všeobecne neschopnej osoby stať osoba schopná.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)