Murphy radí
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Človek a spoločnosť
Bohužiaľ, ani to, že urobíte ostatných nešťastnými, nezaručí šťastie pre vás.
Človek má tendenciu preceňovať realitu.
Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Žena spomína na mužov, ktorých mohla mať, muž na ženy, ktoré mať nemohol.
Pohyb akýmkoľvek smerom prinesie vždy len zmenu k horšiemu.
Ľubovoľný pár môže byť šťastný dovtedy, kým si sex nezačne pliesť s láskou.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
(Murphyho zákony v bájkach)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)