Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Štát a samosprávy sa odtrhli od reality. Mzdy ich zamestnancov rastú rýchlejšie ako vo firmách
13. 7. 2023
Kým v roku 2012 bol priemerný plat vo firmách rovnaký ako v štátnej a verejnej sfére, dnes už je tento rozdiel väčší ako 200 eur v neprospech súkromného odvetvia.
Mzdy v štátnej a verejnej správe rastú čoraz rýchlejšie než v súkromnom sektore. Dokonca sa rozdiel medzi nimi za posledné roky neustále zväčšuje. Takýto vývoj však nie je dlhodobo udržateľný a naznačuje, ako sa hospodárenie štátu úplne odpútalo od ekonomickej reality.
Kým v roku 2012 bol priemerný plat vo firmách rovnaký ako v štátnej a verejnej sfére, dnes už je tento rozdiel väčší ako 200 eur v neprospech súkromného odvetvia, pričom práve ten financuje štát.
Mzdy vo verejnom sektore v minulosti rástli rýchlejšie ako v súkromnom. Aj keď vlani to tak už nebolo, pretože štát vysokú infláciu do valorizácie miezd svojich pracovníkov premietol až v tomto roku. Je to preto, že štát mzdy svojich zamestnancov dokáže určovať takpovediac od stola a v mnohých funkciách dovtedy ponúkal a dodnes ponúka naozaj neprimerane nízke mzdy.
Sektor aktuálne neponúka taký vysoký rast platov aj preto, že rýchlejšie rastie jeho ziskovosť. Väčšia časť ekonomického koláča smeruje k firmám ako k zamestnancom. Predchádzajúce roky to však bolo zase naopak – mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce...
B
Výrobcom liehovín na Slovensku sťažila podnikanie výrazne vyššia daň
10. 7. 2023
Najviac výrobcov alkoholických nápojov pôsobí v Bratislavskom kraji, za ním nasledujú Nitriansky a Trnavský kraj.
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí spolu 147 subjektov, ktoré sa zaoberajú výrobou alebo miešaním liehovín. Z toho je 96 firiem, či už akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným, a zvyšných 51 subjektov predstavujú podnikatelia – fyzické osoby.
V porovnaní s celkovými číslami za minulý rok sa počet liehovarníkov mierni znížil, keďže v roku 2022 pôsobilo na Slovensku spolu 149 takýchto subjektov. Z toho bolo 97 firiem a 52 podnikateľov. Oproti roku 2021 však možno hovoriť o náraste, keďže vtedy sa výrobou a miešaním liehovín zaoberalo spolu 139 subjektov, z čoho bolo 89 spoločností a 50 fyzických osôb.
Výrobcovia liehovín sa na Slovensku musia od apríla tohto roka popasovať so zvýšenou sadzbou spotrebnej dane na lieh, ktorá stúpla o 30 percent. Pôvodne platná základná sadzba dane 1080 eur na hektoliter 100 percentného alkoholu je tak po novom 1404 eur. V roku 2022 pritom vybrala finančná správa spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 235,9 milióna eur...
B
Ministerstvo financií navrhuje nový systém oslobodenia od DPH na území EÚ pre malé podniky
7. 7. 2023
Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o DPH. Tá má priniesť opatrenia, ktoré odbúrajú časť byrokracie pre podnikateľov.
Ministerstvo navrhuje nový systém, ktorým by malé podniky mohli využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte EÚ. Informoval o tom rezort.
„Zdaniteľné osoby, ktoré splnia ustanovené obratové podmienky, sa oproti súčasnému stavu nebudú musieť registrovať pre daň v iných členských štátoch, v ktorých len v malom rozsahu vykonávajú ekonomickú činnosť. Nebudú tak zaťažené náročnými administratívnymi povinnosťami, ktoré im vyplývajú z národných legislatív,“ priblížilo ministerstvo.
Ministerstvo navrhuje zaviesť aj samozdanenie pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska. Colnému úradu by tak daňové subjekty pri dovoze z tretej krajiny neplatili žiadnu daň.
Uvádzali by ju v daňovom priznaní, v ktorom si súčasne uplatnili aj právo na jej odpočítanie.
Platitelia dane v prípade uplatnenia práva na odpočítavanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu by nemuseli na faktúru čakať. Novela zákona prináša možnosť preukázať nárok aj inými dokladmi.
B
Sociálna poisťovňa rozšíri poberateľov rodičovského príspevku
30. 6. 2023
Ak dieťa nechce, aby bol poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku priznaný rodičovský dôchodok, musí do 31. augusta urobiť vyhlásenie. Sociálna poisťovňa od 1. júla rozšíri poberateľov rodičovského dôchodku o poberateľov invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Zároveň umožní, aby dieťa invalidného dôchodcu mohlo podať vyhlásenie, po ktorom dôchodcovi rodičovský dôchodok priznaný nebude. Ďalšou z noviel bude, že vojakom, policajtom, colníkom a členom justičnej stráže nebude rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok Sociálna poisťovňa, ale príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva či Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Sociálna poisťovňa týmto poberateľom prizná rodičovský dôchodok za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok, pričom jedna z nich je, že dieťa bolo v roku 2021 dôchodkovo poistené a do 31. augusta nepodá vyhlásenie, aby rodičovský dôchodok nebol priznaný. To znamená, že SP môže začať rozhodovať o rodičovskom dôchodku najskôr od septembra, keďže lehota na podanie vyhlásenia je do 31. augusta," uviedla SP. Tá rozhodne o priznaní rodičovského dôchodku najneskôr do 31. decembra 2023. O rodičovský dôchodok nie je potrebné požiadať osobitnou žiadosťou. SP o nich rozhodne automaticky, zo zákona.
Ak dieťa nechce, aby bol poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku priznaný rodičovský dôchodok, musí do 31. augusta urobiť vyhlásenie, aby mu nebol priznaný rodičovský dôchodok, a to tak, že vyplní tlačivo "Vyhlásenie fyzickej osoby na účely nároku na rodičovský dôchodok", ktoré je k dispozícii na webovej stránke SP v časti Formuláre, a to pod číslom 267. Formulár má následne doručiť Sociálnej poisťovni osobne, poštou, cez portál slovensko.sk alebo cez Elektronický účet poistenca na webSúčasťou novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je aj právna úprava nároku na rodičovský dôchodok rodičov-dôchodcov, ktorých deti platia poistné na výsluhové zabezpečenie, teda do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu za deti zúčastnené na výsluhovom zabezpečení po novom nebude SP, ale príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Týka sa to vojakov, policajtov colníkov a členov justičnej stráže.
S