Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Podpora rodiny prostredníctvom poradenstva
25. 6. 2021
Na Slovensku je dlhodobo identifikovaná medzera v oblasti podpory rodiny najmä v poskytovaní bezplatného a dostupného odborného, osobitne psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
V súčasnej náročnej situácii rodín sa táto potreba ešte viac zvýraznila a je nevyhnutné utvoriť podmienky na realizáciu opatrení, konkrétne cielených projektov zameraných na poskytovanie bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch vrátane psychologického poradenstva a iného odborného poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
Na rozdiel od bezplatných dlhových poradní, ktoré na Slovensku nemajú históriu, má Slovensko dlhodobú históriu a dobré skúsenosti v rozmanitých poradensko-psychologických systémoch v rôznych oblastiach (rezort školstva, zdravotníctva, atď.), vrátane manželského a predmanželského poradenstva, či poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Napriek zrejmému pozitívu v prospech ochrany detí ostáva systémovo nedoriešená oblasť prevencie duševných chorôb vrátane odborného, najmä psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny, ktoré nie sú klientmi orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, teda poradenstva pre každého jednotlivca, rodinu, rodičov, manželov - klienta, ktorý potrebuje pomoc a hľadá spôsoby, ako sa orientovať vo svojich problémoch, ktorý sa cíti nekomfortne v dôsledku osobnostného, sociálneho a spoločenského rozpoloženia. Zjednodušene povedané poradenstvo pre klientov, ktorí cítia, že potrebujú pomôcť, o pomoc sa uchádzajú z vlastného rozhodnutia a odborná pomoc im je nedostupná o.i. aj z finančných dôvodov. Osobitne je treba zdôrazniť, že cieľom nie je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale poskytovanie psychologického a iného odborného poradenstva zdravej populácii, čo je vyjadrené tak cieľovou skupinou (jednotlivec a rodina – t. j. nie pacient), ako aj samotným preventívnym zameraním (účelom je duševným chorobám predchádzať nie ich liečiť, resp. poskytovať následnú starostlivosť).
Významným dôvodom zmeny je, že aktuálna pandemická situácia ešte viac zdôraznila absenciu poradenstva ako prevencie duševných porúch. Odborníci z oblasti duševného zdravia upozorňujú na dôsledky sociálnej izolácie, straty zamestnania, samotného ochorenia COVID-19, rôznych foriem prežívania aktuálnej situácie (obavy, strach stres...) na duševné zdravie.
Vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu je potrebné aj v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny hľadať všetky možnosti na utváranie podmienok na rozvoj dôležitého a zároveň nedostatkového opatrenia podporujúceho zvládnutie dôsledkov pandémie na jednotlivcov a rodiny, ktoré posilní skorú prevenciu duševných porúch a celkovo duševného zdravia - bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku psychických porúch.
Navrhovanou právnou úpravou bude Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny umožnené utvárať podmienky na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva a bezplatného poradenstva (vrátane psychologického) jednotlivcovi a rodine zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch.
K
Spotrebná daň z minerálneho oleja
23. 6. 2021
Cieľom novely zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja je legislatívne upraviť ustanovenie o užívateľskom podniku v znení účinnom od 1. júla 2021 a touto úpravou eliminovať počet konečných spotrebiteľov skvapalnených plynných uhľovodíkov kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 12 až 2711 19 00 (LPG), ako paliva na výrobu tepla, ktorí nebudú podliehať povinnosti sa registrovať ako užívateľský podnik.
Povinnosti užívateľského podniku bude za týchto konečných spotrebiteľov vykonávať ich dodávateľ LPG. S účinnosťou od 1. júla 2021 sa zavádza nový (elektronický) systém vydávania povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, odberných poukazov na odber daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a evidencie spotreby daňovo zvýhodneného minerálneho oleja užívateľským podnikom. Zároveň sa za daňovo zvýhodnený minerálny olej ustanovil LPG so sadzbou dane 0 eur/1 000 kg.
Cieľom novely zákona je nezaťažovať registračnými a administratívnymi povinnosťami tie subjekty, ktoré obchodujú s LPG v daňovom voľnom obehu zdaneným základnou (nezvýhodnenou) sadzbou dane (podľa súčasnej legislatívnej úpravy platnej do 30. júna 2021 obchodovanie - distribúcia, predaj a použitie - s LPG so sadzbou dane 182 eur/1 000 kg určeného primárne na použitie ako pohonná látka, podlieha registračnému alebo evidenčnému konaniu podľa § 25b zákona a kontrole colným úradom), tiež zvýšiť dôraz na kontrolu subjektov, ktoré používajú daňovo zvýhodnené LPG, teda LPG s nulovou sadzbou dane (podľa súčasnej úpravy obchodovanie s LPG so sadzbou dane 0 eur/1 000 kg určeného na použitie ako palivo na výrobu tepla je bez akejkoľvek kontroly) a aplikovať jednotný režim pre všetky daňovo zvýhodnené druhy minerálnych olejov.
Novela zákona umožní užívateľskému podniku, ktorý dodáva LPG konečným spotrebiteľom na konečné použitie LPG ako palivo na výrobu tepla, dodávať tento minerálny olej širšiemu okruhu konečných spotrebiteľov LPG, ktorí nebudú povinní mať povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a odberný poukaz, čím sa eliminuje počet povinných osôb. Tiež sa ustanovia výnimky z prepravy daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území pri dodaní LPG konečným spotrebiteľom užívateľským podnikom.
K
Štát začal vyplácať menej dôchodkov
2. 6. 2021
Keď sa na jar minulého roka začala na Slovensku pandémia COVID-19, štát aj odborníci pri komunikovaní striktných opatrení upozorňovali na jeden cieľ – chránime starších.
Už vtedy experti vedeli, že práve ľudia vo vyššom veku môžu nákaze podľahnúť najrýchlejšie. Prvú vlnu sme aj vďaka rešpektovaniu opatrení zvládli. V prípade druhej však už bol vývoj drastickejší. A výsledkom toho boli tisíce obetí vírusu.
V
Finančný príspevok na stravovanie
31. 5. 2021
Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinná od 1. 3. 2021 priniesla zmeny v stravovaní zamestnancov.
Od marca sa zamestnanci môžu rozhodnúť medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý má byť účelovo viazaný na stravovanie. Znamená to, že zamestnávateľ by namiesto stravného lístku poskytol zamestnancovi priamo peniaze, ak si to zamestnanec zvolí. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.
Právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom, alebo inom zmluvnom stravovacom zariadení. Takže zamestnávateľ, ktorý nebude zabezpečovať stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, má od marca 2021 povinnosť umožniť zamestnancom vybrať si medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky (gastrolíska) a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Za tým účelom je zamestnávateľ povinný upraviť pravidlá, akým spôsobom sa bude realizovať výber zamestnanca, teda bude musieť určiť:
• primeranú lehotu na výber zo strany zamestnanca,
• minimálnu dobu, počas ktorej je zamestnanec viazaný svojím výberom (najviac však 24 mesiacov),
• postup v prípade, že zamestnanec v určenej lehote výber neuskutoční.
Podrobnosti tohto výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.
Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancom. Minimálnu a maximálnu výšku finančného príspevku na stravovanie určuje Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare).
K