Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku
12. 8. 2021
Novelizované znenie zákona o sociálnom poistení stanovuje, že suma minimálneho dôchodku sa určuje v závislosti od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia pre jeho výpočet.
Suma starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn ich súm sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) bol poistenec dôchodkovo poistený aspoň 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená daná suma (§ 45 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ak poistenec je sporiteľ, alebo ním bol v minulosti,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
• vdovského alebo vdoveckého dôchodku,
• výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma vdovského výsluhového dôchodku, čiastočne invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• starobného alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,
• pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a
• dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke,
d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok uvedený v písm. c).
K
Zmena životného minima
10. 8. 2021
Dňa 23. 6. 2021 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima. Nakoľko sa od sumy životného minima odvodzujú dôležité ekonomické veličiny, dochádza k úprave parametrov ako je napr. daňový bonus, daňové úľavy, i štátne sociálne dávky ako je rodičovský príspevok, či prídavky na deti.
Sumy životného minima sa upravujú k 1. júlu 2021 nasledovne:
• 218,06 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 152,12 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 99,56 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP) považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. júlu 2021 má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2022. Pri výpočte daňových parametrov a súvisiacich prepočtov sa uplatňuje matematicky spôsob zaokrúhľovania.
Výška súm nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) a daňových veličín, ktoré sa určujú ako príslušné násobky životného minima, je pre zdaňovacie obdobie roku 2022 nasledovná:
- ročná NČZD na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t. j. 21 × 218,06 = 4 579,26 €
- mesačná NČZD na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t. j. 4 579,26 : 12 = 381,61 €
- NČZD na manželského partnera je vo výške 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 19,2 × 218,06 = 4 186,75 €
- parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte NČZD daňovníka je vo výške 9 638,25 € [44,2 × 218,06]
- parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení NČZD na manželského partnera je vo výške 13 825,00 € [63,4 × 218,06]
- parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 20 235,97 € [92,8 × 218,06]
- parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 38 553,01 € [176,8 × 218,06] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 3 212,75 € [38 553,01 : 12].
K
Podmienky nároku na materské iného poistenca starajúceho sa o dieťa
10. 8. 2021
Od 1. 5. 2021 zákon o sociálnom poistení priniesol ZMENY niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení.
Podľa jeho nového znenia iný poistenec (otec dieťaťa, v prípade, že matka dieťaťa zomrela, otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, otec dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok, manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu), ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období
• 28 týždňov od jeho priznania,
• 31 týždňov od jeho priznania, ak je osamelý, alebo
• 37 týždňov od jeho priznania, ak sa súčasne stará o 2 a viac detí.
Nárok na dávku „materské iného poistenca“ však zaniká najneskôr dovŕšením 3. roku veku dieťaťa.
K
SaS nesúhlasí so zvýšením odvodov
4. 8. 2021
SaS nemôže súhlasiť s návrhom na zvýšenie odvodov, ktorý je súčasťou prvej časti dôchodkovej reformy z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina). Uviedol to štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec na sociálnej sieti.
"Kolegovia na ministerstve práce sa zrejme rozhodli strihnúť si toto leto v štýle jednostrannosti. Najprv na pripomienkovanie predložili zákon o sociálnej ekonomike, v ktorom navrhujú bizarnú úpravu rodinného podnikania, s ktorou - ani pri najlepšej vôli - nemôžeme súhlasiť. Jednostranne a bez dohody s nami," napísal Oravec a dodal, že teraz zase rezort práce prichádza s návrhom na zvýšenie odvodov, s ktorým taktiež nemôžu liberáli súhlasiť. Navyše aj v tomto prípade k tomu došlo jednostranne a bez dohody.
V