Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Hodinové minimálne mzdové nároky
20. 10. 2021
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň.
Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 5 ZP určia tak, že sumy minimálnych mzdových nárokov určené pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín sa úmerne zvýšia. Sumy minimálnych mzdových nárokov sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta matematicky.
Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).
K
Minimálne mzdové nároky podľa zákonníka práce
20. 10. 2021
Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve (spravidla malý a stredne veľký podnikateľ), je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume príslušného minimálneho mzdového nároku. Na tento účel sú v Zákonníku práce uvedené sumy minimálnych mzdových nárokov.
Suma minimálneho mzdového nároku predstavuje „najnižšiu možnú“ celkovú mzdu zamestnanca, ktorej výška je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce, t. j. od stupňa náročnosti práce. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušnej sumy minimálneho mzdového nároku.
Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy. To znamená, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu.
Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok sa určuje podľa § 120 ods. 4 ZP ako súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok (v roku 2022 ide o sumu 646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a koeficientu minimálnej mzdy.
Z uvedeného vyplýva, že nárast minimálnych mzdových nárokov je naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy; základňou je suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020, t. j. suma 580 € (ďalej len „základňa“). Podľa tohto mechanizmu sa minimálna mzda pre rok 2022 určí tak, že základňa sa vynásobí príslušným koeficientom (1,2 - 1,4 - 1,6 - 1,8 - 2,0) a k tejto sume pripočíta rozdiel medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 (646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020 (580 €), t. j. suma 66 €:
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 1. stupeň
= (646 - 580) + 580 × 1 = 646 €
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 2. stupeň
= (646 - 580) + 580 × 1,2 = 762 €, atď.
U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci. Takto určená suma minimálneho mzdového nároku v eurách za mesiac sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov.
K
Minimálna mzda v roku 2022
18. 10. 2021
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť.
Suma minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, počnúc rokom 2021 sa minimálna mzda určí v súlade s ust. § 8 novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde podľa zákonom predpísaného vzorca: mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
Keďže k spoločnej dohode na výške minimálnej mzdy na rok 2022 sociálni partneri nedospeli, uplatní sa pri jej určení mechanizmus vzorca stanovený v zákone o minimálnej mzde. Pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2022 sa použije priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok 2020, ktorá je vo výške 1 133 €. Mesačná minimálna mzda predstavuje pri 57 % podiele zo sumy priemernej mesačnej mzdy 646 €. Zamestnancovi, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, patrí podľa 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde za každú odpracovanú hodinu suma hodinovej minimálnej mzdy, ktorá sa určí ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Takto určená hodinová minimálna mzda sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.
Od 1. 1. 2022 bude minimálna mzda v nasledovnej výške:
• suma mesačnej minimálnej mzdy sa zvýši z 623 € na 646 € [57 % z 1 133 €],
• suma hodinovej minimálnej mzdy, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, sa zvýši z 3,580 na 3,713 €.
Suma mesačnej minimálnej mzdy a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa oznámi v Zbierke zákonov SR najneskôr 1. novembra 2021.
K
Koniec roka v mzdovej učtárni
18. 10. 2021
Prelom kalendárnych rokov predstavuje pre mzdové účtovníčky snáď najnáročnejšie obdobie. Uvedené konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že okrem pravidelne sa každý kalendárny mesiac opakujúcich činností, vzniká v kontexte s ukončením jedného kalendárneho roka a začiatkom ďalšieho kalendárneho roka celý rad ďalších povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov.
Predovšetkým sa jedná o náležitosti vzťahujúce sa na styk zamestnávateľov so zamestnancami a rôznymi štátnymi a verejnými inštitúciami v oblasti vykazovania, štatistiky a vyhotovovania zákonmi ustanovených dokumentov. S akými povinnosťami je spojené obdobie konca kalendárneho roka 2021 a začiatku roka 2022 pre zamestnávateľov?
Zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti a teda je platiteľom dane z príjmov je v kontexte so zákonom o dani z príjmov viazaný viacerými povinnosťami v súvislosti s uzatváraním zdaňovacieho obdobia. Predovšetkým ide o ustanovenie § 39 spomínaného právneho predpisu (mzdové listy, výplatné listiny, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, potvrdenie o zaplatení dane podľa § 50 ZDP, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti).
V princípe platí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, o tom:
a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus podľa § 33 spomínaného zákona u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.
Na prelome kalendárnych rokov by teda každý zamestnávateľ mal skontrolovať či všetky náležitosti spojené so spomínaným vyhlásením sú v poriadku a riadne zdokladované resp. zamestnancami preukázané.
Tiež je treba u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus skontrolovať v prípade, ak došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP alebo na daňový bonus, či zamestnanec túto skutočnosť potvrdil podpisom vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP a to ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
K