Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Ručenie za DPH
10. 1. 2022
Odberateľ ručí za daň z pridanej hodnoty, ktorú dodávateľ daňovému úradu nezaplatil, ak odberateľ vedel alebo mohol vedieť, že daň nebude dodávateľom zaplatená.
Do 1. 1. 2022 sa inštitút ručenia za daň uplatnil za predpokladu splnenia dvoch podmienok, a to že hodnota na faktúre nemá ekonomické opodstatnenie alebo že odberateľ bol štatutárom dodávateľa. S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa do zákona o DPH doplnila tretia podmienka, a to protihodnota za plnenie bola zaplatená na iný bankový účet, ako zverejnil dodávateľ. Oznamovanie bankových účtov používaných na podnikanie, ktoré je predmetom DPH bolo spustené 15. novembra 2021. Finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webe zoznam bankových účtov, ktoré boli daňovými subjektami oznámené. Riziko ručenia za daň nezaplatenú dodávateľom bude plynúť aj v tom prípade, ak účet dodávateľa, na ktorý bola úhrada za dodaný tovar alebo služby poukázaná, nebude zverejnený v zozname bankových účtov. Ak sa budú podnikatelia chcieť vyhnúť ručeniu za daň nezodpovedných dodávateľov, pribudne im nová povinnosť, a to overovanie bankových účtov dodávateľov pred úhradou protihodnoty v tomto zozname. Povinnosť ručenia za daň vyplýva odberateľovi až doručením rozhodnutia.
K
Obojsmerná elektronická komunikácia
10. 1. 2022
Od 1. 1. 2018 bola povinnosť elektronickej komunikácie rozšírená na všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri a počas roka 2018 aj na fyzické osoby – podnikateľov. Elektronicky komunikovali aj ich zástupcovia pri správe daní, ku ktorým patria daňoví poradcovia a advokáti. Daňové subjekty komunikovali elektronicky už dlhšiu dobu, ale Finančná správa doručovala úradné dokumenty v listinnej podobe prostredníctvom Slovenskej pošty, Jedinou výnimkou bola oblasť správy spotrebných daní.
V súlade so zákonom o e-Governmente je Finančná správa povinná doručiť rozhodnutie alebo iný dokument do elektronickej schránky subjektu v prípade, ak je schránka aktivovaná. Elektronické schránky právnických osôb sa aktivujú súčasne s ich zriadením, zatiaľ čo schránky fyzických osôb budú aktivované až na základe ich žiadosti. V prípade, ak subjekt nemá aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, Finančná správa mu doručí neelektronický rovnopis dokumentu v papierovej forme vrátane príloh a s rovnakými právnymi účinkami prostredníctvom Slovenskej pošty. Ide o službu Ústredného portálu verejnej správy, ktorá sa nazýva Centrálne úradné doručovanie. Pri elektronickom doručovaní dokumentov sa uplatní fikcia doručenia. Potvrdením notifikácie o doručení alebo uplynutím úložnej lehoty, ktorá je v dĺžke15 dní, sa bude dokument považovať za doručený.
K
Zmeny zákona o účtovníctve od 1. 1. 2022
3. 1. 2022
Novela zákona o účtovníctve prináša od januára 2022 viacero zmien.
Po novom zákon umožňuje vykonať inventarizáciu zásob kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Majetok a záväzky nadobudnuté zámenou sa po novom oceňujú aj v sústave jednoduchého účtovníctva reálnou hodnotou. Novela zákona definuje pojmy vlastné imanie a záväzky, a to účely § 67a Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o spoločnosti v kríze, ak jej pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Účty časového rozlíšenia 383 a 384 nevchádzajú pri tomto výpočte do hodnoty záväzkov. Fyzické osoby sa už nemusia zapisovať do obchodného registra a v zákone o účtovníctve nepodliehajú triedeniu do veľkostných skupín s výnimkou fyzických osôb, ktoré dobrovoľne vedú podvojné účtovníctvo.
Zákon účtovníctve rozširuje alebo doplňuje obsah výročnej správy pre vybrané subjekty. Týka sa to účtovných jednotiek, ktoré prijali podiel zaplatenej dane v sume nad 35 000 eur, subjektov verejnej správy, prípadne ďalších účtovných jednotiek, ktorým túto povinnosť uloží osobitný predpis.
V zákone o účtovníctve dochádza k rozšíreniu verejnej časť registra, ktorá obsahuje aj dokumenty občianskych združení, pozemkových spoločenstiev a spoločenstiev vlastníkov bytov. Dokumenty sa budú ukladať za účtovné obdobie roka 2021 a predchádzajúce len v elektronickej podobe. Neziskové organizácie, ktoré prijali podiel zaplatenej dane vo výške viac ako 35 000 eur, majú po novom povinnosť overenia účtovnej závierky už v roku jeho prijatia. Po novom musia účtovné jednotky oznamovať dátum schválenia účtovnej závierky na novom tlačive ustanovenom Opatrením z 3. novembra 2021 č. MF/011080/2021-74. Účtovná jednotka použije toto tlačivo pri tých účtovných závierkach, ktoré boli schválené po 1. 1. 2022 bez ohľadu na účtovné obdobie, za ktoré sa účtovná závierka schvaľuje.
V
Náležitosti účtovného dokladu po digitalizácii
3. 1. 2022
Zavedením digitalizácie od 1. 1. 2022 došlo k viacerým zmenám v zákone o účtovníctve, medzi ktoré patrí aj úprava náležitostí účtovného dokladu upraveného v ustanovení § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve.
Po novom nemusí účtovný doklad obsahovať podpis osoby zodpovednej za zaúčtovanie, ďalej sa vypustila povinnosť uvádzať predkontáciu. Od januára je podpis zodpovednej osoby nahradený elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom. Ak účtovná jednotka tieto systémy neaplikuje, môže použiť vlastnoručný alebo kvalifikovaný elektronický podpis.
Prevod dokladu z listinnej podoby do elektronickej sa môže vykonať aj skenovaním, pričom sa dĺžka uchovávania účtovných záznamov po novele zákona nezmenila. Účtovná jednotka si však môže interným predpisom zvoliť spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie. Elektronickú účtovnú dokumentáciu bude uchovávať uložením na dátovom nosiči, ktorým je napríklad optický disk, USB kľúč, pamäťová karta, pevný disk, cloud, a ďalšie. Povinnosťou účtovnej jednotka je v prípade kontroly zabezpečiť prístup k tomuto dátovému nosiču.
V