Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Vyradenie pohľadávok z účtovníctva
23. 9. 2022
Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa nemenej dôležitý proces ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený.
Ak vstupuje firma do obchodného vzťahu s novým obchodným partnerom, mala by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného, prípadne živnostenského registra – pre úplné označenie na daňových dokladoch, prípadne neskôr na žalobnom návrhu. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, nie každý partner včas oznámi napríklad zmenu spôsobu konania za spoločnosť, zmenu sídla spoločnosti alebo iných identifikačných údajov dlžníka. V prípade pochybnosti o solventnosti obchodného partnera je vhodné nahliadnuť do registra účtovných závierok, do ktorého je každá spoločnosť povinná ukladať ročnú účtovnú závierku. Na internete na stránkach obchodného registra sa nachádza aj evidencia úpadcov.
V rámci prevencie je dôležité dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov. Je prirodzené, že nie každá zmluva je v písomnej forme, často ide len o plnenie dodávky na základe objednávok. Dodávateľ by mal uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si obchodní partneri dohodnú základné princípy spolupráce. Ide napr. a sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu, napr. úroky z omeškania pri nesplnení peňažných pohľadávok, zmluvnú pokutu či možnosti ukončenia zmluvného vzťahu.
Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti včas upozornite svojho obchodného partnera na uplynutie lehoty splatnosti faktúry. Ak dlžník ani po upomienke faktúru nezaplatí, je potrebné tento problém riešiť. Vhodným postupom je obrátiť sa včas s riešením záležitosti na právnika, ktorý zašle dlžníkovi kvalifikovanú výzvu, aby v lehote stanovenej vo výzve dlžník dobrovoľne splnil svoj záväzok. V prípade jeho nesplnenia upozorniť dlžníka na využitie možnosti vymáhať svoju pohľadávku aj prostredníctvom súdu.
Ak je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, avšak z jeho pohľadu nie je možné, aby svoj záväzok uhradil okamžite, veriteľ by mal požiadať dlžníka o písomné uznanie záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice. Túto je možné v prípade nesplnenia záväzku dlžníka využiť ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania. Ak dlžník odmieta uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice, riešením je aj písomné uznanie záväzku dlžníka s úradne overeným podpisom (napr. pre možnosť prípadného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka). Písomné uznanie záväzku je vhodné spojiť so splátkovým kalendárom. V prípade pochybnosti o solventnosti partnera by si mal dodávateľ zabezpečiť pohľadávku niektorým zo zabezpečovacích nástrojov (zmluvná pokuta, ručenie, záložné právo a pod.).
Ak sa javí pohľadávka nevymožiteľná alebo náklady s jej vymáhaním presiahnu hodnotu pohľadávky, vhodným riešením je odpis pohľadávky. Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania. Odpis pohľadávky je jedným zo spôsobov definitívneho vyradenia pohľadávky z účtovníctva z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok však nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky. Odpis predstavuje trvalé upustenie od vymáhania.
K
Stanovenie minimálnej mzdy pre rok 2023
23. 9. 2022
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov sa sumy minimálnej mzdy určujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €.
Minimálna mzda sa určuje dvomi spôsobmi:
• dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov podľa § 7 zákona o minimálnej mzde (odborové zväzy a zamestnávateľské zväzy) alebo
• výpočtom podľa zákonom predpísaného vzorca určeného v ust. § 8 zákona o minimálnej mzde (tzv. zákonný automat).
Stanovenie výšky minimálnej mzdy je teda primárne založené na dohode sociálnych partnerov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa vypočíta nasledovne [poznámka: tento postup sa uplatňuje počnúc rokom 2021 podľa novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde]:
mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
K
Dvojité zdanenie
21. 9. 2022
Pri určovaní vyčíslenia „celosvetového“ základu dane daňovníka s NDP aj v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia sa postupuje výlučne podľa ZDP (nie podľa zahraničných právnych predpisov).
Zo „štandardného“ spôsobu zisťovania základu dane vrátane uplatňovania daňových výdavkov podľa ZDP sú v prípade stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí len daňové výdavky uvedené v § 17 ods. 14 ZDP.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 14 ZDP daňovými výdavkami stálej prevádzkarne daňovníka umiestnenej v zahraničí sú vo všeobecnosti aj výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov platných v štáte umiestnenia tejto stálej prevádzkarne, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.
Ak napr. daňovník, ktorý má stálu prevádzkareň umiestnenú na území Nemecka je povinný podľa osobitných pracovnoprávnych predpisov platných na území tohto štátu uhrádzať zamestnancom cestovné náhrady výdavkov na pracovné cesty, vynaložené výdavky (náklady) daňovníka (zamestnávateľa) sú daňovým výdavkom v rozsahu, na ktorý vzniká nárok zamestnancov podľa týchto nemeckých pracovnoprávnych predpisov (nie do výšky obdobného nároku zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách platného na území SR).
Daňovník, fyzická osoba, podnikajúci v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý je účtovnou jednotkou len v zahraniční a na území SR nie je účtovnou jednotkou, t.j. neuplatňuje si preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, si môže na území SR, uplatniť ku všetkým svojim celosvetovým zdaniteľným príjmom, výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 ZDP. Rovnakým spôsobom určený základ dane z príjmov zo zahraničia použije aj pri následnom uplatňovaní metódy zápočtu alebo metódy vyňatia.
K
Účtovanie nároku na vrátenie DPH zo zahraničia
21. 9. 2022
Platitelia DPH, ktorí v roku 2021 kúpili tovary a služby v členských štátoch s príslušnou daňou členského štátu resp. doviezli tovar do iného členského štátu a bola im pri dovoze tovaru vyrubená daň v tomto členskom štáte, môžu požiadať o vrátenie tejto dane, a to najneskôr do 30. 9. 2022.
Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte upravuje § 55f a § 55g zákona o DPH. Nárok na vrátenie dane majú platitelia dane, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania.
Žiadosť sa podáva za obdobie najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac za obdobie jedného kalendárneho roka. Žiadosť týkajúca sa zvyšku kalendárneho roka môže zahŕňať obdobie kratšie ako 3 kalendárne mesiace.
Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma nárokovanej DPH musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene). Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur (ekvivalent v národnej mene).
Platiteľ môže podať viac žiadostí za rôzne obdobia v rámci jedného kalendárneho roka, obdobia refundácie sa môžu prekrývať (napr. platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za 1-4/2021, za obdobie 3-9/2021, za obdobie 1-12/2021). Aplikácia na podávanie žiadostí umožňuje za rovnaké obdobie podať aj viac žiadostí. Pri vypĺňaní žiadostí je však potrebné rešpektovať obmedzenia členského štátu vrátenia dane, čo sa týka počtu/rozsahu období a aj minimálnej/maximálnej sumy DPH na vrátenie.
K