Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Poľsko očakáva miliardy z mimoriadnej dane v energetike
26. 9. 2022
Poľsko očakáva, že získa 13,5 miliardy zlotých (2,84 miliardy eur) z mimoriadnej dane pre energetické spoločnosti. A tieto peniaze sa použijú na kompenzáciu vplyvu rastúcich účtov na domácnosti. Vyhlásil to v sobotu (24. 9.) neskoro večer podpredseda poľskej vlády Jacek Sasin, ktorý stojí tiež na čele ministerstva štátneho majetku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Ruská invázia na Ukrajinu spustila globálnu energetickú krízu, ktorá vyhnala účty za energiu do závratných výšok. Mnohé domácnosti tak majú problémy zvládnuť tieto vysoké náklady.
Sasin na sociálnej sieti Twitter napísal, že v piatok 23. septembra poslal premiérovi Mateuszi Morawieckému návrh riešenia, ktoré sa týka zdaňovania mimoriadnych ziskov spoločností, a to ako súkromných, tak štátnych.
"Odhadovaný rozpočtový príspevok je 13,5 miliardy PLN, ktoré vynaložíme na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií," uviedol.
Premiér Morawiecki opakovane povedal, že nadmerné zisky firiem zo stúpajúcich cien energií by mali ísť na pomoc spotrebiteľom. A vyzval na zmenu v celom sektore.
Upozornil, že cena za dodávku elektriny v Poľsku v budúcom roku na komoditnej energetickej burze je stanovená na základe ceny uhlia v Holandsku, a nie ceny uhlia, ktoré nakupujú elektrárne od poľských baní. "Nesúhlasíme s tým," napísal premiér v sobotu v príspevku na sociálnej sieti Facebooku.
V
Príplatky za prácu vo sviatok, za nadčas, cez víkend a v noci
26. 9. 2022
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci.
V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:
• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
a ďalej aj plnenia:
• mzdu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
• odstupné,
• odchodné.
Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu.
Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil, a ich zákonná minimálna výška sa už neurčuje percentuálnou sadzbou z hodinovej minimálnej mzdy; mzdové príplatky sú stanovené pevnou sumou v Zákonníku práce, napr. najnižšia suma príplatku za hodinu práce v sobotu nie je stanovená ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určená pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.
K
Vyradenie pohľadávok z účtovníctva
23. 9. 2022
Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa nemenej dôležitý proces ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený.
Ak vstupuje firma do obchodného vzťahu s novým obchodným partnerom, mala by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného, prípadne živnostenského registra – pre úplné označenie na daňových dokladoch, prípadne neskôr na žalobnom návrhu. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, nie každý partner včas oznámi napríklad zmenu spôsobu konania za spoločnosť, zmenu sídla spoločnosti alebo iných identifikačných údajov dlžníka. V prípade pochybnosti o solventnosti obchodného partnera je vhodné nahliadnuť do registra účtovných závierok, do ktorého je každá spoločnosť povinná ukladať ročnú účtovnú závierku. Na internete na stránkach obchodného registra sa nachádza aj evidencia úpadcov.
V rámci prevencie je dôležité dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov. Je prirodzené, že nie každá zmluva je v písomnej forme, často ide len o plnenie dodávky na základe objednávok. Dodávateľ by mal uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si obchodní partneri dohodnú základné princípy spolupráce. Ide napr. a sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu, napr. úroky z omeškania pri nesplnení peňažných pohľadávok, zmluvnú pokutu či možnosti ukončenia zmluvného vzťahu.
Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti včas upozornite svojho obchodného partnera na uplynutie lehoty splatnosti faktúry. Ak dlžník ani po upomienke faktúru nezaplatí, je potrebné tento problém riešiť. Vhodným postupom je obrátiť sa včas s riešením záležitosti na právnika, ktorý zašle dlžníkovi kvalifikovanú výzvu, aby v lehote stanovenej vo výzve dlžník dobrovoľne splnil svoj záväzok. V prípade jeho nesplnenia upozorniť dlžníka na využitie možnosti vymáhať svoju pohľadávku aj prostredníctvom súdu.
Ak je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, avšak z jeho pohľadu nie je možné, aby svoj záväzok uhradil okamžite, veriteľ by mal požiadať dlžníka o písomné uznanie záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice. Túto je možné v prípade nesplnenia záväzku dlžníka využiť ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania. Ak dlžník odmieta uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice, riešením je aj písomné uznanie záväzku dlžníka s úradne overeným podpisom (napr. pre možnosť prípadného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka). Písomné uznanie záväzku je vhodné spojiť so splátkovým kalendárom. V prípade pochybnosti o solventnosti partnera by si mal dodávateľ zabezpečiť pohľadávku niektorým zo zabezpečovacích nástrojov (zmluvná pokuta, ručenie, záložné právo a pod.).
Ak sa javí pohľadávka nevymožiteľná alebo náklady s jej vymáhaním presiahnu hodnotu pohľadávky, vhodným riešením je odpis pohľadávky. Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania. Odpis pohľadávky je jedným zo spôsobov definitívneho vyradenia pohľadávky z účtovníctva z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok však nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky. Odpis predstavuje trvalé upustenie od vymáhania.
K
Stanovenie minimálnej mzdy pre rok 2023
23. 9. 2022
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov sa sumy minimálnej mzdy určujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €.
Minimálna mzda sa určuje dvomi spôsobmi:
• dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov podľa § 7 zákona o minimálnej mzde (odborové zväzy a zamestnávateľské zväzy) alebo
• výpočtom podľa zákonom predpísaného vzorca určeného v ust. § 8 zákona o minimálnej mzde (tzv. zákonný automat).
Stanovenie výšky minimálnej mzdy je teda primárne založené na dohode sociálnych partnerov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa vypočíta nasledovne [poznámka: tento postup sa uplatňuje počnúc rokom 2021 podľa novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde]:
mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
K