Poznanie, zakladajúce sa na pozorovaní okolia je vždy nespoľahlivé.

Počet hypotéz, ktorými možno vysvetliť jeden javy, je nekonečný.

Odkladanie práce nás ochráni od poverenia inými úlohami.

Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.

Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.

Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“

Ak dopredu identifikujeme štyri rôzne faktory, kvôli ktorým sa náš plán nemusí vydariť, a urobíme príslušné protiopatrenia, tak sa objaví piaty, s ktorým sme nerátali.

Kto veciam nerozumie, toho je nebezpečné pustiť medzi veci.

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.

Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.

Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.

Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.