Miestne dane a miestne poplatky – zmeny v sadzbách
5. 6. 2023
Cieľom novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je dodatočne upresniť ustanovenie zákona o určení ročnej sadby dane zo stavieb, presnejšie upresniť povinnosť správcu dane upraviť rozdiel medzi sadzbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane.
Touto novelou zákona sa určuje, že uvedený násobok najnižšej ročnej sadzby dane sa vzťahuje na sadzby dane určené v jednotlivej časti obce, ak má obec určené jednotlivé časti v zmysle § 17a zákona, resp. na sadzby dane určené v jednotlivom katastrálnom území, ak má obec viac katastrálnych území. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti, čo nie je vhodné ani vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu na Slovensku.
Zároveň sa ustanovilo posunúť splnenie povinnosti zavedenia upraviť rozdiel medzi ročnými sadbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane zo zdaňovacie obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2027. Odloženie uvedenej povinnosti o 3 roky umožní sa obciam a mestám lepšie pripraviť na túto novú skutočnosť. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia zákona spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti už od 1. januára 2024.
K
Odhalené daňové úniky
24. 1. 2010
V minulom roku odhalila Daňová správa SR daňové úniky v sume 435,5 milióna €, v roku 2008 to bolo 380,9 milióna €. Efektivita daňových kontrol vlani dosiahla 59,5 %, ich počet dosiahol číslo 18 820.
Takmer šesť z desiatich daňových kontrol skončí zistením daňového úniku. Kontrolóri vedia odhadnúť, na ktoré rizikové skupiny sa majú pri daňových kontrolách sústrediť.
Firmy tento rok na mzdách nepridajú
24. 1. 2010
Hlavnými tromfami zamestnávateľov pri vyjednávaní o nových kolektívnych zmluvách sú kríza, vysoká nezamestnanosť a nejasná budúcnosť. Systém odmeňovania sa zmenil. Okrem mzdy bol znížený aj objem rôznych sociálnych benefitov.
Hrozba straty zamestnania sa často využíva aj ako nátlak zo strany zamestnávateľov. Problémom je, že bežní zamestnanci a často ani odboroví predáci nemajú dostatok informácií na posúdenie pravdivosti tvrdení zamestnávateľa.
Odmeny a rôzne formy príplatkov sa krátili o desať, pätnásť i viac percent a v menšej miere sa vyplácajú také profity ako napríklad časť trinásteho platu pred letnou dovolenkovou sezónou a zimou.
Kolektívne zmluvy pred krízou sa uzatvárali na obdobie dvoch až troch rokov s podmienkou, že vyjednávanie o mzdách sa môže otvoriť každý rok počas ich platnosti. V súčasnosti sa zmluvy uzatvárajú na jeden rok, pretože objektívne ekonomické výhľady na dlhšie obdobie momentálne neexistujú.
Odvody do garančného fondu chránia zamestnancov
21. 1. 2010
Vláda pokračuje v posilňovaní práv zamestnancov. Cez zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa usiluje presadiť, aby dlhy skrachovanej firmy voči zamestnancom boli dôležitejšie ako napríklad dlhy k subdodávateľom. Zatiaľ čo odborári takýto postup kvitujú, zamestnávatelia nie. Zhoda nepanuje ani v názore, ako súčasný stav zmenia ostatné navrhované zmeny zákona. Veritelia firiem zatiaľ nevedia, či sa v konkurzoch dostanú aspoň k časti svojich peňazí skôr ako doteraz a či dostanú viac peňazí ako doposiaľ.
Podľa predstaviteľa Konfederácie odborových zväzov sa postavenie zamestnancov zlepší a budú mať väčšiu možnosť dostať sa k svojim pohľadávkam. Odborári tiež požadujú, aby sa ich zástupcovia automaticky stali aj členmi veriteľských výborov. Tieto orgány majú silný vplyv na to, ako konkurz prebieha, bez ich rozhodnutia nemôže správca napríklad predávať majetok. Členmi veriteľských výborov sú v súčasnosti zástupcovia firiem a ľudí, ktorým krachujúci podnik dlhoval najviac. Odborári sú to málokedy.
Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska už dnešný zákon chráni zamestnancov dostatočne. Zamestnávateľ platí za zamestnancov odvody do garančného fondu Sociálnej poisťovne. Z neho by mali byť vyplácané aj mzdy v konkurze.
Zníženie spotrebnej dane na naftu
20. 1. 2010
Poslanci NR SR podporili návrh vlády na zníženie spotrebnej dane na naftu a prerokujú ho v skrátenom legislatívnom konaní.
Spotrebná daň sa zníži výraznejšie, ako bolo pôvodne avizovaných 9 centov na liter. Vládou schválený návrh, totiž počíta so znížením o 11,3 centa.
Podľa rezortu financií je hlavným dôvodom vypracovania návrhu eliminácia vysokej ceny nafty pre domácnosti aj pre podnikateľský sektor, a tým udržanie cenovej úrovne prepravovaných tovarov a prepravných služieb. Ministerstvo očakáva tiež zníženie objemov nákupov nafty v okolitých štátoch a zlepšenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia v oblasti prepravy tovarov.
Zníženie zdanenia nafty pôvodne ako kompenzáciu zvýšených nákladov dopravcov po zavedení nového mýtneho systému avizoval premiér po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, Slovnaftu, rezortov financií a dopravy.
Ministerstvo financií predpokladá v dôsledku tohto kroku výpadok príjmov štátneho rozpočtu vo výške 60 až 102 miliónov eur v tomto roku, 70 až 117 miliónov eur v roku 2011 a 85 až 132 miliónov eur v roku 2012.