Murphy radí
Deti naše poklady
Ak sa človek chce dožiť vysokého veku, musí sa v mladosti šetriť a nesmie sa umývať. Prečo sa nesmie umývať? Preto, lebo ľudová múdrosť hovorí, že čistota je pol života. Kto teda chce život celý, nesmie byť čistý, ergo – nesmie sa umývať...
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
(Zrnká úsmevu)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.
Ak máte nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že pravda je na vašej strane, tak ich vyhlásia za neuveriteľné informácie.
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život je obchod
Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)
Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.
Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)