Každý objav si vyžaduje správne prostredie, správnu polohu, správny čas a vedátora so správnym menom.

Skúsenosť je to, čo vám pomôže rozpoznať chybu, keď ju znovu urobíte.

Vedecké experimenty by mali byť ľahko reprodukovateľné - všetky by mali zlyhávať rovnakým spôsobom.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.

V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.

Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nakoniec bude úspešný ten, kto predposledný urobí chybu.

Kto chce mať úspech, musí postupovať v úplnom rozpore s očakávaniami o správaní sa úspešnej osoby.

Prakticky nikto nedokáže dopredu rozpoznať svoje budúce úspechy od svojich budúcich omylov.