Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
(Murphyho zákony v bájkach)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
(Murphyho zákonník)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
(Murphyho zákony v bájkach)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)