Murphy radí
Kolíska práva
Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.
Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.
(Myšlienky bez cla)
Murphy v parlamente
Zákon o klamaní telom: Ak je zákon poslancami označený za jednoduchý, nebude mu nikto rozumieť. Ak je zákon poslancami označený za zložitý, bude o veci, ktorej porozumie i malé dieťa.
Zákon exhibicionistu: Proti prijatiu zlého zákona je vždy len jeden hlas – poslanca, ktorý si pomýlil tlačidlá.
Zákon zachytenia vetra: Dobrý poslanec si válov vždy sám nájde.
(Murphyho zákonník)
Otázky na rádio Jerevan
Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.
Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?
Aká je hodnota slovenskej koruny? Skúste si požičať v banke a uvidíte.
(Myšlienky bez cla)
Politika a politici
Najdôležitejšou úlohou civilizácie je naučiť politikov myslieť.
V politike ide väčšinou o voľbu medzi dvoma omylmi. V tých ostatných prípadoch je na výber ešte aj tretí omyl.
Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)