Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)

Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)

Pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou. (Seneca)

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.