Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.

Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.

Ak ani pravda ani blufovanie nezaberá, ešte stále je tu dynamit.

Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Život je jeden veľký vtip, ibaže málo kto mu rozumie.

Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.

Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?

Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.