Čím viac daní sa na človeka valí, tým viac sa im snaží uniknúť.

Ak svoj omyl nazvete skúsenosťou, bude to znieť oveľa lepšie.

Skutočným cieľom každého rozhodovania nie je prijímať rozhodnutia, ale vyhýbať sa im.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.

Na tuctového človeka platia tuctové metódy.

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!

S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.

Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.