Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Murphyho rady
Ľudstvo sa berie príliš vážne, a to je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný smiať, dejiny by boli bývali iné. (Oscar Wilde)
Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
(Murphyho zrnká II)
Všeobecné ustanovenia
Matka príroda je macocha.
Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
(Murphyho zákonník)