Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.
Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ja nič, to Murphy
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Aj keď pochopíte princíp, ktorý hýbe vesmírom, ženská logika pre vás navždy zostane tajomstvom.
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Odvaha tárať
Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.
Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.
Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho postrehy
Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. A to je dôvod na odmenu.
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)