Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
O podnikaní a vede - VII. večer
Dobré riešenie je aplikovateľné prakticky na každý problém.
Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.
Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy v parlamente
Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.
Zákon minimálneho minima: Lepší válovček, ako život bez válova.
Zákon epidémie: Chyby zo zlého zákona sa prenesú aj do doteraz dobrých zákonov.
(Murphyho zákonník)
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
(Murphyho zákony po poslednej novele)