Murphy radí
Ako bojovať s klebetou
Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin
Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
(Murphyho zákony v bájkach)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
(Murphyho zákony v bájkach)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)