Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.

Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!