Murphy radí
Murphyho postrehy
Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. A to je dôvod na odmenu.
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.
(Murphyho zrnká II)
Život je smiešny
Otec krúti hlavou nad synovým vysvedčením. Syn hovorí s účasťou: „Čo si myslíš, otecko? Na vine sú dedičné vlastnosti, alebo zlý vplyv okolia?“
Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.
Psychiater upokojuje neúspešného podnikateľa: „Vôbec netrpíte komplexom menejcennosti, iba správne hodnotíte svoje schopnosti!“
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Na človeka, čo sa vždy mýli, sa možno vždy spoľahnúť.
Hlavná zásada: Neriskovať, nehýbať vecami – každá zmena nesie v sebe riziko.
Silní využívajú slabých, bohatí chudobných a vláda všetkých.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Manželstvo a rodina
Poučte sa z chýb vašich rodičov - používajte antikoncepciu.
Každé rozhodnutie, ktoré urobíte, sa v päťdesiatich percentách prípadov ukáže byť chybným. Naproti tomu sa každé rozhodnutie, ktoré neurobíte, s päťdesiatpercentou pravdopodobnosťou ukáže byť správnym.
Muž nemôže mať všetko - aj teplú večeru, aj vernú manželku.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Svetlá budúcnosť
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)