Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
(Murphyho zákony v bájkach)
Hlúposti sa medze nekladú
Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
(Murphyho zákony v bájkach)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Sláva a peniaze...
Nie je pravda, že máme príliš málo času, pravdou je, že máme príliš veľa času, ktorý sa nám nedarí využiť.
Robiac všetko, môžeš nedsiahnuť nič a nerobiac nič môžeš dosiahnuť všetko. (Stará čínska múdrosť)
Väčšina ľudí spotrebuje viac energie na rozhovory o problémoch, než na ich riešenie. (Henry Ford)
(Myšlienky bez cla)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)