Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Nech sa snažíte akokoľvek, to, čo nakoniec dosiahnete, je pochvala od hlupáka a výsmech od múdreho.

Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.

Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.

Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.

Nikdy nie je tak zle, aby zajtra nemohlo byť horšie.

Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.

Kto chce nahor, musí najskôr ohnúť chrbát nadol.

Ranné vtáča pochytá viac červíkov. Ranný červík bude zjedený.

Čím viac robíte, tým menej máte.