Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia
2. 9. 2024
Od 1. septembra 2024 sú vyhláškou o stredných školách po novom upravené kritéria na poskytnutie sociálneho štipendia.
Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia sú celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel a skutočnosť, že neplnoletý žiak je na účely pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo plnoletý žiak alebo účastník výchovy a vzdelávania je na účely pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo je na účely životného minima spoločne posudzovaný s osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo prípadne nie je na účely životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami a u ktorého jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.
K
Klesá miera nezamestnanosti a rastie priemerná mzda
7. 3. 2017
Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku minulého roka zrýchlila rast oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,8 percenta z tempa 0,7 percenta v treťom kvartáli. Uviedol to dnes štatistický úrad, ktorý tak potvrdil svoj odhad z februára.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) zostalo na troch percentách, kde bolo aj v treťom kvartáli. Štatistici tak spresnili svoj skorší odhad, podľa ktorého hospodárstvo Slovenska zrýchlilo rast na 3,1 percenta. Ekonomiku podporil najmä export. Naopak domáci dopyt mierne klesol, hlavne kvôli prepadu investícií oproti roku 2015, kedy krajina dokončila čerpanie peňazí z európskych fondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia. Za celý minulý rok slovenská ekonomika vykázala rast o 3,3 percenta, zatiaľ čo o rok skôr vzrástla o 3,8 percenta. Miera nezamestnanosti podľa metodiky štatistického úradu v poslednom štvrťroku klesla na osemročné minimum 9,1 percenta z 9,5 percenta v treťom kvartáli. Z prieskumu štatistického úradu v domácnostiach vyplynulo, že po dlhšej dobe ubudlo obyvateľov, ktorí krátkodobo (menej ako rok) pracovali v zahraničí alebo ktorí do zamestnania do cudziny pravidelne dochádzali. Ich počet klesol o 4,4 percenta na 153 500 osôb. Z európskych krajín najviac Slovákov pracovalo tradične v Rakúsku a v Českej republike. Priemerná mzda vzrástla vo štvrtom štvrťroku medziročne o 3,6 percenta na 990 eur a v priemere za celý rok dosiahla 912 eur.
zdroj: hnonline.sk
Po kauze okolo energií výrazne pribudlo neplatičov
28. 2. 2017
Slovenskí dodávatelia elektriny a plynu po afére spojenej s plánovanou zmenou taríf zaznamenali výraznejší nárast počtu neplatičov. Upozornilo na to slovenské združenie dodávateľov energií. Slovenský energetický regulačný úrad ÚRSO po tlaku vlády ohlásil, že ceny vrátia na minuloročnú úroveň.
Téma energií vyvolala na Slovensku pozornosť na začiatku tohto roka po tom, čo napríklad zástupcovia miest a obcí upozornili na výrazné zvýšenie zálohových platieb za elektrinu na strednom Slovenskom. Dodávku a distribúciu elektriny tam zabezpečujú spoločnosti z českej skupiny Energetický a priemyselný holding. K výraznému zdraženiu elektriny pre niektorých odberateľov došlo na základe rozhodnutia ÚRSO, ktorého postup vláda kritizovala a vyzvala zákazníkov energetických firiem, aby nové faktúry s vyššou cenou neplatili. Združenie dodávateľov energií informovalo, že po prepuknutí kauzy ohľadom cien energií nastalo výrazné zhoršenie platobnej disciplíny odberateľov. Na konkrétnych príkladoch firiem uviedlo, že podiel pohľadávok po lehote splatnosti stúpol napríklad až o 60 percent. Tento vývoj podľa združenia zhoršuje podmienky podnikania na slovenskom trhu s energiami.
zdroj: hnonline.sk
Dotované hypotéky končia, bude na nich daňová úľava
14. 2. 2017
Hypotekárny trh čakajú veľké zmeny. Skončí sa dotovanie hypoték pre mladých vo forme úrokového bonusu. Po novom si budú môcť náklady na splácanie úveru na bývanie odpočítať z daní. Presný systém, ako bude nová podpora kúpy bývania vyzerať, teraz dolaďuje ministerstvo financií. Na podrobnosti je skúpe.
Vo finančných domoch predstavujú hypotéky pre mladých od 15 do 40 percent všetkých úverov, takže sa to dotkne veľkej časti klientov. „V minulom roku tvorili dotované hypotéky pre mladých necelých 15 percent produkcie hypoték,“ informuje Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB. Analytici vnímajú zamýšľané zmeny pozitívne. Dúfajú, že sa daňovým bonusom odstránia rozdiely, ktoré sú dnes v spôsobe výpočtu štátneho príspevku pre mladých v jednotlivých bankách. Niektoré totiž o štátny úrokový bonus znižujú splátku v aktuálnom mesiaci, iné sumu vracajú späť na účet klienta až ďalší mesiac po jej zaplatení. To ovplyvňuje najmä výšku istiny úveru, ktorá neklesá rovnako. „Pre klienta to zvyčajne znamená rozdiel po prvých piatich rokoch štátnej podpory na zostatku dlžnej sumy rádovo v tisícoch eur, ak si zvolí nesprávnu banku,“ vysvetľuje Peter Világi, hlavný analytik Fincentra. Podpora hypoték vo forme daňovo odpočítateľnej položky je bežná aj v iných krajinách Európy. V Česku si môžete od základu dane odpočítať zaplatené úroky na hypotéke až do výšky 300-tisíc korún za rok, teda maximálne 25-tisíc korún mesačne, čo je necelých tisíc eur. Daň si tak ročne znížite o maximálne 45-tisíc korún, teda okolo 1 660 eur. To je len horná hranica, ktorú dosiahnu iba tí, ktorí majú vysokú hypotéku. Dôležité je, že odčítavať si môžete len úroky, nie celú splátku aj s istinou.
zdroj: hnonline.sk
Zmeny v dohodách, už od mája
8. 2. 2017
Nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ešte môžu pracovať na zmluvu, aj na kratší pracovný čas, aj na dohodu. Od mája už táto možnosť odpadne.
Budú môcť uzavrieť len dohodu, a to maximálne na 40 dní v roku. Taký je návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý je v parlamente. Naďalej má byť obmedzená aj výška ich príjmu. Mesačne môžu zarobiť maximálne 75 percent sumy životného minima, čo je aktuálne približne necelých 149 eur. V tom sa meniť nič nebude. Jedine to, že výšku zárobku budú musieť už zdokladovať úradu ešte pred nástupom do práce. „Maximálna suma zárobku sa nemení. Avšak jediný spôsob, ako bude môcť evidovaný nezamestnaný pracovať, bude na dohodu,“ vraví Michal Stuška, hovorca ministerstva práce. Počas evidencie budú môcť pracovať len na niektorú z typov dohôd – o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a to maximálne 40 dní v roku.
zdroj: hnonline.sk