Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia
2. 9. 2024
Od 1. septembra 2024 sú vyhláškou o stredných školách po novom upravené kritéria na poskytnutie sociálneho štipendia.
Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia sú celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel a skutočnosť, že neplnoletý žiak je na účely pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo plnoletý žiak alebo účastník výchovy a vzdelávania je na účely pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo je na účely životného minima spoločne posudzovaný s osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo prípadne nie je na účely životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami a u ktorého jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.
K
Politické prekáračky o minimálnej mzde pokračujú
28. 9. 2009
Súčasné politické prekáračky o výške minimálnej mzdy na budúci rok, stále trvajú. Premiér navrhuje rozložiť jej zvýšenie do troch rokov, pričom ministerstvo práce a odbory trvajú na 8,1-percentnom náraste. To sa nepáči zamestnávateľom, ktorí naďalej trvajú na minimálnej mzde na súčasnej úrovni.
Odborári trvajú na dodržiavaní zákona. Zamestnávatelia sa odvolávajú na prepad HDP, čo automaticky znamená aj pokles produktivity práce, ktorý je východiskovým ukazovateľom na zvyšovanie miezd v podniku.
Premiér skôr presadzuje kompromisné riešenie. Objektívne treba povedať, že súčasnú výšku minimálnej mzdy poberá u nás menej ako 2 percentá zamestnancov.
Nemožno však zabúdať, že v konečnom dôsledku má výška minimálnej mzdy vplyv aj na daňový bonus, niektoré príspevky na podnikanie a tiež na platy tých, ktorí sú zaradení do minimálnych mzdových nárokov. Odvody živnostníkov minimálna mzda ovplyvňovať nebude. Ich výška od budúceho roku závisí od minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je stanovený konkrétnym percentom z priemernej mzdy v hospodárstve.
Zákonná minimálna mzda a sociálne zabezpečenie patria medzi najdôležitejšie nástroje hospodárskej politiky vlády pri znižovaní chudoby obyvateľstva. Z ekonomického hľadiska treba minimálnu mzdu chápať ako minimálnu cenu, ktorú zamestnávateľ musí zaplatiť obyčajne za najmenej kvalifikovanú prácu. Ak sa jej výška dostane nad rovnovážnu úroveň, a teda ponuka práce prevyšuje dopyt po nej, môže sa zvyšovať nezamestnanosť. Vo všeobecnosti platí, že minimálna mzda zvyšuje príjem tých, čo pracujú, na druhej strane znižuje príjem tých, čo zamestnanie nemôžu nájsť.
Zatiaľ sa nezdá, že odborári a zamestnávatelia nájdu spoločnú reč, a tak stanovenie výšky minimálnej mzdy na budúci rok ostáva ako vždy v tomto prípade na premiérovi, ktorý už naznačil kompromisné rozloženie 8,1-percentného zákonného zvýšenia na 4 plus 2 plus 2 percentá v nasledujúcich troch rokoch, čo možno pokladať za rozumné. Všetko bude závisieť na budúcom vývoji slovenskej ekonomiky, ktorá nebude iná ako v okolitých krajinách.
Drastické opatrenia na znižovanie astronomického deficitu verejných financií pripravuje náš bývalý štátny súputník. Očakáva sa, že v dôsledku týchto opatrení poklesne životná úroveň rodín s deťmi a dôchodcov.
Bolo by preto dobré, aby sa na Slovensku v rámci tripartitného vyjednávania našli alternatívy medzi zvyšovaním miezd a poklesom počtu zamestnancov, čo je v trhovej ekonomike objektívna realita.
Vláda si musí vybrať či prilepší nezamestnaným alebo dôchodcom
28. 9. 2009
Rezort práce prišiel s návrhom predĺžiť vyplácanie podpôr v nezamestnanosti zo šiestich na osem mesiacov. Narazil však na nedostatok peňazí v Sociálnej poisťovni, ktorá dáva takmer všetky voľné peniaze na starobné dôchodky. Vo fonde v Sociálnej poisťovni, do ktorého si ľudia platia poistné na podporu v nezamestnanosti, je však podľa hovorcu peňazí dosť.
Ministerstvo financií v súčasnosti hľadá možnosti, ako dlhšie vyplácanie dávok zaplatiť. Konkrétne riešenie však zatiaľ nemá.
Poistné v nezamestnanosti, ktoré je súčasťou odvodov, ide do jedného z fondov poisťovne s podobným menom. Peniaze z tohto fondu Sociálna poisťovňa používa na vyplácanie podpôr.
Zvyšné peniaze boli použité na finančnú výpomoc na krytie dôchodkových dávok, pretože dôchodkový fond, z ktorého sa vyplácajú penzie, je pre zavedenie druhého piliera dlhodobo stratový. So súhlasom dozornej rady riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhoduje, či na dôchodky použije aj peniaze, ktoré boli podľa zákona vyzbierané na iný účel.
Peniaze v nezamestnaneckom fonde by bez problémov mali stačiť na predĺženie podpory nezamestnanosti v roku 2010. Zvyšok peňazí znovu pravdepodobne poputuje na dôchodky.
Ministerstvo práce okrem dlhšieho obdobia poberania podpory navrhuje aj jednoduchší prístup. V súčasnosti podporu dostávajú tí, ktorí odpracovali z posledných štyroch rokov aspoň tri (platili odvody do Sociálnej poisťovne). Podľa novej legislatívy stačí mať odpracované aspoň dva roky z posledných troch rokov. Táto zmena by mala platiť iba dočasne počas roka 2010.
Zamestnanosť reaguje na ekonomiku oneskorene
25. 9. 2009
Očakávané oživenie slovenskej ekonomiky v budúcom roku pokles miery nezamestnanosti, ktorá v lete už prekročila úroveň 12 %, neprinesie. Pre TASR to povedal hlavný analytik Volksbank Slovensko. Dôvodom je, že hospodárska výkonnosť sa v tomto roku oslabila výraznejšie, než pokles zamestnanosti, čo spôsobilo reálny pokles produktivity. Ukazuje sa, že vývoj zamestnanosti reaguje na zhoršenie situácie v reálnej ekonomike s oneskorením.
Podľa analytika ani na budúci rok nebude kľúčovou otázkou či sa dočkáme znova kladných čísel, ale či pôjde o expanziu dostatočne silnú na to, aby ju pocítil aj trh práce. Trochu zjednodušene možno povedať, že firmy sú schopné, napríklad využitím modernejších technológií a pracovných postupov, dosiahnuť mierne zvýšenie výkonnosti aj zlepšením produktivity práce, teda aj bez toho, aby naberali nových zamestnancov.
Na základe doterajších makroekonomických štatistík sa dá odvodiť, že v zlepšenie možno dúfať pri medziročnom reálnom raste prevyšujúcom aspoň 3 %.
V posledných mesiacoch na Slovensku pribúdajú odvetvia, kde sa oživil záujem o nových zamestnancov a rastie v nich priemyselná produkcia. Výhody eurového Slovenska po rafinácii ropy a výrobe elektrických, počítačových a optických výrobkov v júli objavili aj nadnárodné koncerty z farmaceutického priemyslu. To,či pôjde o rast trvalý, bude závisieť od udržania zdravia verejných financií a sprievodného najvyššieho ratingu v regióne a od udržania a posilnenia priaznivého pre podnikanie a investície. Ide o dve najdôležitejšie protikrízové opatrenia aj pre slovenský trh práce.
(Zdroj: HNONLINE, AKTUALNE)
Tak ako sa finančná kríza zmenila na hospodársku, môže sa premeniť aj na sociálnu
25. 9. 2009
Pesimizmus vzbudzuje realita, že počet poberateľov dávky v nezamestnanosti sa za ostatný rok takmer zdvojnásobil, viac je aj ľudí závislých od dávky v hmotnej núdzi. Faktom však je, že z približne sto eur mesačne možno iba ťažko vyžiť. A už vôbec sa z takejto sumy nedá platiť napríklad hypotéka.
Problémy majú i ľudia, ktorí prácu majú. Mnohí z nich v osobnom či rodinnom finančnom pláne počítali napríklad s pravidelnými odmenami alebo trinástym platom. Tieto peniaze možno v tomto roku nedostanú.
Nie je preto vylúčené, že hoci sa zdá, že kolotoč problémov už pomaly brzdí, sa, naopak, iba začína roztáčať. Štát, ktorý má byť podľa premiéra R. Fica predovšetkým sociálny, zatiaľ vyčkáva. Pozitívom je, že sa čoraz viac sa začína uvažovať o predĺžení obdobia vyplácania podpory v nezamestnanosti o dva mesiace. Aj keď toto opatrenie môže v niektorých prípadoch znižovať motiváciu ľudí nájsť si prácu a urobiť si osem mesiacov prázdnin, ako dočasné protikrízové opatrenie môže znamenať pre desaťtisíce ľudí schopnosť platiť svoje záväzky. Ak by situácia vyústila do takéhoto štádia, z veľkého množstva osobných tragédií sa môže stať veľký problém aj pre banky, firmy a celú ekonomiku.
Možné je, že zosilnenie sociálnej siete nakoniec potrebné nebude a ekonomika – vrátane trhu práce – sa spamätá skôr, než títo ľudia vyčerpajú úspory. Istí si tým však byť nemôžeme. Lebo, ako sa hovorí, lepšie je byť pripravený než prekvapený.