História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.