Ľudia začnú konať rozumne až vtedy, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti.

Na to, aby sa niečo očistilo, sa iné musí zašpiniť.

Ak nejaká myšlienka úspešne prejde cez všetky schvaľovacie komisie, tak sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Zmluvne dohodnuté termíny plní vždy len ten dodávateľ, od ktorého dodávku potrebujete až nakoniec.

Ako náhle máte to, čo ste chceli mať, dostanete chuť na niečo iné.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.

Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.

Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.