Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.
Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.
Ťažko je vznášať sa s orlami, ak si obklopený sliepkami.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Parkinsonove zákony - V. večer
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a informácie
S počítačom sa dá urobiť rýchlejšie naozaj všetko.
Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.
Ak v počítači nič nefunguje, ale váš diagnostický software hovorí, že je všetko v poriadku, ide o tzv. vládny vírus.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
(Zrnká úsmevu)