Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Parkinsonove zákony - V. večer
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Pravda a blufovanie
Všeobecné pravdy nikdy neplatia všeobecne.
Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.
To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Všeobecné ustanovenia
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
(Murphyho zákonník)
O márnom hľadaní - III. večer
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)