Koľko zarábajú Slováci? Mzdy porážajú infláciu iba v troch sektoroch
13. 7. 2023
Po zohľadnení dvojcifernej inflácie reálne zárobky vzrástli v ubytovaní, ďalej vo vybraných službách a tiež pracovníkom reštaurácií a pohostinstiev.
Príjmy zamestnancov vo väčšine odvetví slovenskej ekonomiky rástli v máji pomalšie ako inflácia, reálne zárobky stúpli len v troch z desiatich sektorov.
V absolútnom vyjadrení si najviac, medziročne o 17 percent, prilepšili pracovníci v ubytovacích službách. Naopak, v stavebníctve sa mzdy zvýšili len o 1,4 percenta.
Po zohľadnení dvojcifernej inflácie reálne zárobky vzrástli v ubytovaní, ďalej vo vybraných službách a tiež pracovníkom reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných sektoroch klesli, v stavebníctve takmer o desatinu.
Zníženie kúpyschopnosti väčšiny pracovníkov sa už niekoľko mesiacov prejavuje tiež napríklad v tržbách slovenského maloobchodu, ktoré v máji reálne klesli v medziročnom porovnaní štvrtý mesiac v rade.
Naďalej hodnotu miezd výrazne "decimovala" vysoká inflácia. V ubytovaní boli reálne mzdy medziročne vyššie o 4,4 percenta, vo vybraných trhových službách o 3,3 percenta a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,4 percenta. V ostatných odvetviach reálne mzdy medziročne poklesli. Najviditeľnejšie v stavebníctve až o viac ako deväť percent, a tiež v informáciách a komunikácii o 7,4 percenta.
Nominálna mesačná mzda v súhrne za päť mesiacov roka 2023 vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, v siedmich z nich dvojciferným tempom. Po započítaní vplyvu inflácie od začiatku roka rast reálnych miezd zaznamenalo len ubytovanie o 4,2 percenta a veľmi mierne aj podniky pôsobiace v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných odvetviach mali zamestnanci nižšiu reálnu hodnotu miezd. Reálne mzdy najviac poklesli v informáciách a komunikácii o viac ako šesť percent, v priemysle a aj v doprave a skladovaní takmer o štyri percentá.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Vláda si musí vybrať či prilepší nezamestnaným alebo dôchodcom
28. 9. 2009
Rezort práce prišiel s návrhom predĺžiť vyplácanie podpôr v nezamestnanosti zo šiestich na osem mesiacov. Narazil však na nedostatok peňazí v Sociálnej poisťovni, ktorá dáva takmer všetky voľné peniaze na starobné dôchodky. Vo fonde v Sociálnej poisťovni, do ktorého si ľudia platia poistné na podporu v nezamestnanosti, je však podľa hovorcu peňazí dosť.
Ministerstvo financií v súčasnosti hľadá možnosti, ako dlhšie vyplácanie dávok zaplatiť. Konkrétne riešenie však zatiaľ nemá.
Poistné v nezamestnanosti, ktoré je súčasťou odvodov, ide do jedného z fondov poisťovne s podobným menom. Peniaze z tohto fondu Sociálna poisťovňa používa na vyplácanie podpôr.
Zvyšné peniaze boli použité na finančnú výpomoc na krytie dôchodkových dávok, pretože dôchodkový fond, z ktorého sa vyplácajú penzie, je pre zavedenie druhého piliera dlhodobo stratový. So súhlasom dozornej rady riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhoduje, či na dôchodky použije aj peniaze, ktoré boli podľa zákona vyzbierané na iný účel.
Peniaze v nezamestnaneckom fonde by bez problémov mali stačiť na predĺženie podpory nezamestnanosti v roku 2010. Zvyšok peňazí znovu pravdepodobne poputuje na dôchodky.
Ministerstvo práce okrem dlhšieho obdobia poberania podpory navrhuje aj jednoduchší prístup. V súčasnosti podporu dostávajú tí, ktorí odpracovali z posledných štyroch rokov aspoň tri (platili odvody do Sociálnej poisťovne). Podľa novej legislatívy stačí mať odpracované aspoň dva roky z posledných troch rokov. Táto zmena by mala platiť iba dočasne počas roka 2010.
Zamestnanosť reaguje na ekonomiku oneskorene
25. 9. 2009
Očakávané oživenie slovenskej ekonomiky v budúcom roku pokles miery nezamestnanosti, ktorá v lete už prekročila úroveň 12 %, neprinesie. Pre TASR to povedal hlavný analytik Volksbank Slovensko. Dôvodom je, že hospodárska výkonnosť sa v tomto roku oslabila výraznejšie, než pokles zamestnanosti, čo spôsobilo reálny pokles produktivity. Ukazuje sa, že vývoj zamestnanosti reaguje na zhoršenie situácie v reálnej ekonomike s oneskorením.
Podľa analytika ani na budúci rok nebude kľúčovou otázkou či sa dočkáme znova kladných čísel, ale či pôjde o expanziu dostatočne silnú na to, aby ju pocítil aj trh práce. Trochu zjednodušene možno povedať, že firmy sú schopné, napríklad využitím modernejších technológií a pracovných postupov, dosiahnuť mierne zvýšenie výkonnosti aj zlepšením produktivity práce, teda aj bez toho, aby naberali nových zamestnancov.
Na základe doterajších makroekonomických štatistík sa dá odvodiť, že v zlepšenie možno dúfať pri medziročnom reálnom raste prevyšujúcom aspoň 3 %.
V posledných mesiacoch na Slovensku pribúdajú odvetvia, kde sa oživil záujem o nových zamestnancov a rastie v nich priemyselná produkcia. Výhody eurového Slovenska po rafinácii ropy a výrobe elektrických, počítačových a optických výrobkov v júli objavili aj nadnárodné koncerty z farmaceutického priemyslu. To,či pôjde o rast trvalý, bude závisieť od udržania zdravia verejných financií a sprievodného najvyššieho ratingu v regióne a od udržania a posilnenia priaznivého pre podnikanie a investície. Ide o dve najdôležitejšie protikrízové opatrenia aj pre slovenský trh práce.
(Zdroj: HNONLINE, AKTUALNE)
Tak ako sa finančná kríza zmenila na hospodársku, môže sa premeniť aj na sociálnu
25. 9. 2009
Pesimizmus vzbudzuje realita, že počet poberateľov dávky v nezamestnanosti sa za ostatný rok takmer zdvojnásobil, viac je aj ľudí závislých od dávky v hmotnej núdzi. Faktom však je, že z približne sto eur mesačne možno iba ťažko vyžiť. A už vôbec sa z takejto sumy nedá platiť napríklad hypotéka.
Problémy majú i ľudia, ktorí prácu majú. Mnohí z nich v osobnom či rodinnom finančnom pláne počítali napríklad s pravidelnými odmenami alebo trinástym platom. Tieto peniaze možno v tomto roku nedostanú.
Nie je preto vylúčené, že hoci sa zdá, že kolotoč problémov už pomaly brzdí, sa, naopak, iba začína roztáčať. Štát, ktorý má byť podľa premiéra R. Fica predovšetkým sociálny, zatiaľ vyčkáva. Pozitívom je, že sa čoraz viac sa začína uvažovať o predĺžení obdobia vyplácania podpory v nezamestnanosti o dva mesiace. Aj keď toto opatrenie môže v niektorých prípadoch znižovať motiváciu ľudí nájsť si prácu a urobiť si osem mesiacov prázdnin, ako dočasné protikrízové opatrenie môže znamenať pre desaťtisíce ľudí schopnosť platiť svoje záväzky. Ak by situácia vyústila do takéhoto štádia, z veľkého množstva osobných tragédií sa môže stať veľký problém aj pre banky, firmy a celú ekonomiku.
Možné je, že zosilnenie sociálnej siete nakoniec potrebné nebude a ekonomika – vrátane trhu práce – sa spamätá skôr, než títo ľudia vyčerpajú úspory. Istí si tým však byť nemôžeme. Lebo, ako sa hovorí, lepšie je byť pripravený než prekvapený.
V nemocniciach sa mzdy zatiaľ zvyšovať nebudú
24. 9. 2009
Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariana Petku by zvyšovanie miezd v malých nemocniciach znamenalo ich húfnu likvidáciu. Náklady na platy by sa zvýšili až o jednu tretinu.
Vyššie finančné ohodnotenie pracovníkov zdravotníckych zariadení by si vyžiadalo okolo 85 % celého rozpočtu. Nebolo by z čoho liečiť pacientov. Prezident ANS zopakoval, že kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s odborármi považujú za neuzavretú a v budúcnosti sa ňou preto nebudú riadiť.
Podľa rozhodnutia rozhodcu by mzdy v malých nemocniciach mali rásť o približne 8, respektíve 6 %.
Zvyšovanie bolo nariadené v dvoch etapách. K 1. septembru tohto roka a k začiatku marca budúceho roka. Zdravotnícki pracovníci si mali polepšiť o 4 % a nezdravotnícki o 3 %. Uvedené závery odborári privítali, už pri ich zverejnení však hovorili o obavách z ich dodržiavania.
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb so zdravotníckymi zariadeniami o zvyšovaní miezd rokoval už od júna uplynulého roka. Pôvodne odborári žiadali, aby si zdravotnícki pracovníci prilepšili o 10 % a nezdravotnícki o 7 %. Začiatkom februára však pripustili, že sú ochotní svoje požiadavky obmedziť.
Prepad miezd v zdravotníctve však odmietli. Zvýšenie ohodnotenia zamestnancov nemocníc malo podľa nich kopírovať aspoň infláciu. Mzdy v zdravotníctve sa naposledy zvyšovali v roku 2008. S fakultnými nemocnicami sa odborári dohodli na 10-percentnom raste od 1. februára vlaňajšieho roka.
Pri menších zdravotníckych zariadeniach bola situácia komplikovanejšia. Asociácia nemocníc Slovenska opakovane deklarovala, že na rast miezd nemá dostatok finančných prostriedkov. Na základe toho sa rokovania presunuli pred sprostredkovateľa a v máji 2008 pred rozhodcu, ktorý napokon rozhodol o navýšení miezd o 7 % od začiatku júna minulého roku.