Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Otec krúti hlavou nad synovým vysvedčením. Syn hovorí s účasťou: „Čo si myslíš, otecko? Na vine sú dedičné vlastnosti, alebo zlý vplyv okolia?“

Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“

Dávať hlúpe otázky je ľahšie, ako naprávať hlúpe chyby.

V tomto svete neprežije najsilnejší, ani najinteligentnejší, ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť,

Priateľove rady sledujú jeho vlastné dobro – nie vaše.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.

Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.

Klamstvo poznáme malé, veľké a štatistiku.