Kľúčové informácie o dôchodkovom fonde
7. 11. 2023
Dňa 22. augusta 2023 bolo schválené opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 351/2023 Z. z., ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2024.
Kľúčové informácie o dôchodkovom fonde obsahujú informácie o účele kľúčových informácií, type dôchodkového fondu a cieľoch dôchodkového fondu, type sporiteľa, pre ktorého je dôchodkový fond vhodný, rizikách spojených s investovaním do dôchodkového fondu, garanciách, prognózovanej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa, predpokladanom zhodnotení majetku v dôchodkovom fonde, odplatách a nákladoch dôchodkového fondu, práve podať sťažnosť, ďalších relevantných skutočnostiach.
Informácie sa uvádzajú pre zostávajúcu dĺžku starobného dôchodkového sporenia 5 rokov, 10 rokov a 40 rokov a zostavujú sa pre pesimistický scenár, základný scenár a optimistický scenár. Podrobnosti o obsahu a štruktúre kľúčových informácií sú uvedené v prílohe č. 1. Na vyjadrenie rizika spojeného s investovaním do dôchodkového fondu sa použije aj súhrnný ukazovateľ rizika. Postup na určenie súhrnného ukazovateľa rizika je uvedený v prílohe č. 2. Vzorce na výpočet prognózovanej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa sú uvedené v prílohe č. 3. Vzorce na výpočet odplaty a nákladov dôchodkového fondu sú uvedené v prílohe č. 4.
Kľúčové informácie sa zverejňujú na webovom sídle dôchodkovej správcovskej spoločnosti po dobu zodpovedajúcu účelu týchto informácií.
Kľúčové informácie sa aktualizujú, ak dôjde ku zmene, ktorá významne ovplyvňuje alebo by mohla významne ovplyvniť obsah kľúčových informácií, po dobu 90 dní je súhrnný ukazovateľ rizika v stupni, ktorý je odlišný od stupňa súhrnného ukazovateľa rizika uvedeného v aktuálnych kľúčových informáciách.
Pred aktualizáciou kľúčových informácií sa posúdi najmä súlad obsahu a štruktúry kľúčových informácií s § 105a ods. 1 zákona a § 1, potreba zaradenia dôchodkového fondu do inej kategórie súhrnného ukazovateľa rizika na základe zmenených podmienok v súvislosti s trhovým portfóliom dôchodkového fondu prostredníctvom kalibrácie trhových parametrov, internej validácie alebo spätného testovania. Aktualizované kľúčové informácie sa zverejnia bez zbytočného odkladu.
Novým opatrením sa zrušuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 139/2020 Z. z., ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde.
Energetická hospodárnosť budov
17. 7. 2017
Podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov sa s účinnosťou od 1. januára 2016 poskytuje vlastníkom rodinných domov podpora vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu, a to za účelom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinného domu uskutočnením stavebných úprav, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a výmenou pôvodných otvorových konštrukcií.
Pre realizáciu tohto opatrenia a zintenzívnenie obnovy rodinných domov sa navrhlo upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác.
Zákon o sociálnom poistení - zmeny
29. 6. 2017
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol prerokovaný 20. 6. 2017 a bol predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017, ktorý nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020.
Predmetom vládneho návrhu zákona je spresnenie právnej úpravy zvyšovania dôchodkového veku od 1. januára 2017, s cieľom ustanoviť jednotný dôchodkový vek pre poistencov narodených v rovnakom kalendárnom roku a ustanovenie podmienok nového výpočtu sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 pre určený okruh poberateľov. Ide o osoby, ktoré dosahovali v období pred dovŕšením dôchodkového veku nadpriemerné príjmy a ktorých suma starobného dôchodku by bola vyššia, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004 na základe rovnakých zásluh, ktoré získali v dôchodkovom systéme. Rozdiel v úrovni starobných dôchodkov je spôsobený odlišným spôsobom výpočtu starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákona o sociálnom poistení.
V zákone o sociálnom zabezpečení účinnom do 31. decembra 2003 sa vo výpočte sumy dôchodku v značnej miere uplatňuje princíp solidarity, a to najmä limitovaním miery zohľadňovania zárobkov rozhodujúcich na určenie jeho sumy. Uvedená skutočnosť je súčasne podstatným limitujúcim faktorom sumy dôchodku pre poistencov, ktorí dosahovali v období pred dovŕšením dôchodkového veku nadpriemerné príjmy.
Jednou zo zásadných zmien, ktoré implantovala dôchodková reforma prijatím zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 do dôchodkového systému, bolo výrazné posilnenie princípu zásluhovosti pri výpočte dôchodku, a to výrazným zvýšením miery zohľadňovania zárobkov/vymeriavacích základov, z ktorých sa odvádza poistné na dôchodkové poistenie, na výpočet dôchodku. V dôsledku uvedenej zásady je suma dôchodku podstatne závislejšia od dosahovaných príjmov poistenca v porovnaní s predpismi účinnými pred 1. januárom 2004.
Z uvedeného dôvodu poberatelia starobného dôchodku, ktorí pred odchodom do dôchodku dosahovali nadpriemerné príjmy a suma tohto dôchodku bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení vnímajú ako nerovnosť a nespravodlivosť, že sa na nich nevzťahuje nový spôsob výpočtu starobného dôchodku, ktorý by bol pre nich výhodnejší.
Rozdiely v úrovni starobných dôchodkov, vyplývajúce z rozdielnej právnej úpravy účinnej pred 1. januárom 2004 a právnej úpravy účinnej od tohto dňa, boli čiastočne kompenzované v roku 2006 a 2008 (§ 293k a 293aw zákona o sociálnom poistení). Napriek uvedenému je stále suma starobného dôchodku v roku priznania časti týchto poberateľov dôchodkov (ktorých starobné dôchodky boli upravené v roku 2006 a 2008) nižšia ako suma, ktorá by bola za rovnakých podmienok určená podľa zákona o sociálnom poistení. Predkladaná novela sa však vzťahuje na širší okruh poberateľov starobných dôchodkov, keďže aj medzi dôchodcami, ktorých starobné dôchodky neboli v rokoch 2006 a 2008 zvyšované, existujú takí, ktorí by mali podľa zákona o sociálnom poistení vypočítanú vyššiu sumu dôchodku. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto dosiahnuť taký stav, aby suma starobného dôchodku oboch skupín poberateľov bola približne rovnaká, ako suma, ktorá by im bola určená na základe rovnakých zásluh získaných v dôchodkovom systéme, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004.
Od júla bude Sociálna poisťovňa vymáhať dlhy po novom
29. 6. 2017
Od 1. júla začne Sociálna poisťovňa vymáhať svoje pohľadávky po novom. Stanovila to novela Exekučného poriadku, ktorou sa mení zákon o sociálnom poistení. Sociálnej poisťovni sa umožní, aby zabezpečila nútený výkon rozhodnutia voči tým účastníkom, ktorí svoje povinnosti nesplnia v zákonných lehotách a následne ani v lehotách určených rozhodnutím. Má informácie o zamestnaní fyzických osôb, tieto informácie sprostredkúva súdnym exekútorom, aby vymohli zrážkami zo mzdy a iných príjmov pohľadávku uplatnenú v exekučnom konaní.
Výhodou nového spôsobu je skutočnosť, že nebude narastať súdna agenda v oblasti exekúcií v takom rozsahu, ako to bolo v minulých rokoch, dlžníci nebudú platiť žiadne trovy, čiže splatenie dlhu bude pre nich lacnejšie. Očakáva sa aj podstatné zrýchlenie procesu vymáhania a navyše proces bude v súlade s elektronizáciou verejnej správy a ďalšie výhody.
Z oneskorenej úhrady poistného narastá penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa úhrady poistného. Penále za obdobie od 1. januára 2005 nie je možné odpustiť.
NOVÁ DAŇ Z PODLAŽIA
28. 6. 2017
Kto má poschodový dom, má platiť daň z každého podlažia. Teraz sa väčšina domov zdaňuje najmä podľa zastavanej plochy. Ak teraz občan za bežný dom s prízemím a poschodím platí ročne daň z nehnuteľností napríklad 30 eur, po novom to môže byť 60 eur. Ak by dom mal aj pivnicu, daň by mohla byť aj 90 eur.
Po novom by sa totiž daň počítala z celkovej plochy domu – teda súčtu z každého podlažia. Nová daň z podlažia cez novelu zákona o miestnych daniach už prešla v parlamente do druhého čítania a ide do výborov. Navrhli ju poslanci Ľubomír Petrák (Smer), ktorý je starostom obce Hurbanova Ves, Igor Choma (Smer), primátor Žiliny, a poslankyňa Edita Pfundtner (Most-Híd). Zmena v podobe dane z každého podlažia by postihla najmä ľudí na vidieku. Štát by ňou v podstate aj starších ľudí nútil presťahovať sa zo svojich dlhoročných domov do menších prízemných obydlí.„Kritérium podlahovej plochy je oveľa spravodlivejšie,“ hovorí poslanec Ľubomír Petrák. Na porovnanie uvádza príklad menšieho bungalovu či starého domu, ktorý má väčšiu zastavanú plochu ako väčší štvorcový dom s pivnicou, jedným poschodím a podkrovím, ale bungalov môže v súčasnosti platiť vyššiu daň. Zastavaná plocha je pri poschodovom dome nižšia, no v súčte za všetky podlažia tak má majiteľ k dispozícii viac priestoru.
Súčasné zvýhodnenie poschodových domov je však oprávnené. Štát ich výstavbu desiatky rokov podporoval. Zaberajú totiž menej pôdy a podporujú rodinu. Vo väčších domoch bývajú niektorí ľudia celý život. Majetnejší ľudia v súčasnosti stavajú skôr obrovské prízemné bungalovy bez poschodí, no novela zasiahne práve ľudí s menšími príjmami.
Okrem toho podlažia môžu obce zohľadniť v dani už v súčasnosti cez príplatok, ktorý sa prirátava k základnej sadzbe dane. Príplatok však nie je tak vysoký, ako by bola daň po spomínanej novele.
Novela má aj makroekonomický rozmer. Podľa odporúčaní Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj by sme mali viac zdaňovať majetok a menej príjem obyvateľov. Zmena dane z nehnuteľností v podobe, ako ju navrhuje novela, je však namierená len proti poschodovým domom. A vôbec nerieši daň z bytov. Už pred rokmi sa neúspešne pripravovala daň z luxusných nehnuteľností. Stroskotala však na tom, že nebolo možné presne špecifikovať, čo je a čo už nie je luxusná nehnuteľnosť.