Kľúčové informácie o dôchodkovom fonde
7. 11. 2023
Dňa 22. augusta 2023 bolo schválené opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 351/2023 Z. z., ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2024.
Kľúčové informácie o dôchodkovom fonde obsahujú informácie o účele kľúčových informácií, type dôchodkového fondu a cieľoch dôchodkového fondu, type sporiteľa, pre ktorého je dôchodkový fond vhodný, rizikách spojených s investovaním do dôchodkového fondu, garanciách, prognózovanej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa, predpokladanom zhodnotení majetku v dôchodkovom fonde, odplatách a nákladoch dôchodkového fondu, práve podať sťažnosť, ďalších relevantných skutočnostiach.
Informácie sa uvádzajú pre zostávajúcu dĺžku starobného dôchodkového sporenia 5 rokov, 10 rokov a 40 rokov a zostavujú sa pre pesimistický scenár, základný scenár a optimistický scenár. Podrobnosti o obsahu a štruktúre kľúčových informácií sú uvedené v prílohe č. 1. Na vyjadrenie rizika spojeného s investovaním do dôchodkového fondu sa použije aj súhrnný ukazovateľ rizika. Postup na určenie súhrnného ukazovateľa rizika je uvedený v prílohe č. 2. Vzorce na výpočet prognózovanej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa sú uvedené v prílohe č. 3. Vzorce na výpočet odplaty a nákladov dôchodkového fondu sú uvedené v prílohe č. 4.
Kľúčové informácie sa zverejňujú na webovom sídle dôchodkovej správcovskej spoločnosti po dobu zodpovedajúcu účelu týchto informácií.
Kľúčové informácie sa aktualizujú, ak dôjde ku zmene, ktorá významne ovplyvňuje alebo by mohla významne ovplyvniť obsah kľúčových informácií, po dobu 90 dní je súhrnný ukazovateľ rizika v stupni, ktorý je odlišný od stupňa súhrnného ukazovateľa rizika uvedeného v aktuálnych kľúčových informáciách.
Pred aktualizáciou kľúčových informácií sa posúdi najmä súlad obsahu a štruktúry kľúčových informácií s § 105a ods. 1 zákona a § 1, potreba zaradenia dôchodkového fondu do inej kategórie súhrnného ukazovateľa rizika na základe zmenených podmienok v súvislosti s trhovým portfóliom dôchodkového fondu prostredníctvom kalibrácie trhových parametrov, internej validácie alebo spätného testovania. Aktualizované kľúčové informácie sa zverejnia bez zbytočného odkladu.
Novým opatrením sa zrušuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 139/2020 Z. z., ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde.
Výhody a nevýhody personálneho lízingu
9. 3. 2009
Okrem znižovania počtu zamestnancov sa firmy čoraz častejšie snažia znižovať náklady pomocou outsourcingu ľudských zdrojov. Svoju flexibilnosť zamestnávatelia udržujú pomocou personálneho lízingu. Týmto spôsobom sa spoločnosti vyhnú prípadným problémom pri prepúšťaní.
Výhody pre zamestnávateľa
Zamestnávateľ sa zbaví administratívnych
procesov súvisiacich so mzdovou a personálnou agendou, ktorú preberie pracovná
agentúra.
Absentuje
riziko prebytočnej pracovnej sily v prípade, že sa náhle zníži
produkcia.
Firma môže jednoducho a rýchlo uvoľniť
pracovníka podľa meniacich sa potrieb, pretože ten má uzatvorenú zmluvu s
agentúrou.
Zmluvy i s takzvanými zmluvnými pracovníkmi sa
uzatvárajú na čas určitý a sú dôležitým prvkom pri zachovaní možnosti pružne
reagovať na odbytové trhy.
Prednosťou personálnehou lízingu je flexibilné
dodanie pracovnej sily, či už robotníckej alebo administratívnej na obdobie
trvania projektu.
Väčšinou pre juniorov
V uplynulých rokoch dominoval dopyt po flexibilnej pracovnej sile hlavne vo
výrobných podnikoch, v súčasnosti sa trend presunul aj do iných sfér. O
personálny lízing je teraz záujem najmä v call centrách, servisných strediskách
a v sektore zdieľaných služieb. To znamená v oblastiach, kde funguje väčšia
fluktuácia zamestnancov a je potreba neustáleho dopĺňania nových pracovníkov.
Týmto spôsobom však firmy neobsadzujú všetky pozície, prevládajú nižšie posty.
Prostredníctvom personálneho lízingu firmy
nezvyknú zamestnávať riadiacich pracovníkov a zamestnancov, ktorí majú prístup
k dôverným údajom.
K typickým znakom Slovenska patrí, že firmy sú zvyknuté najímať si agentúrnych
pracovníkov hlavne do výroby. V západnej Európe je okrem týchto pozícií často zvykom kontraktovať aj veľmi
kvalifikovaných špecialistov, ako sú programátori, výskumní pracovníci a
inžinieri.
Nevýhody pre zamestnanca
Aj keď je pre naše podniky tento spôsob zaobstarávania ľudí nepochybne liekom
na mnohé problémy, menej výhodná je táto alternatíva z hľadiska samotného
pracovníka. Hoci často jediná. Podľa zákona musia mať všetci agentúrni
zamestnanci porovnateľné podmienky ako
kmeňoví zamestnanci firmy a nesmú byť diskriminovaní. Bohužiaľ, býva to často
porušované, pretože legislatíva je v tomto nedostatočná.
MF zvažuje emisiu štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo
9. 3. 2009
Tento mesiac by malo Ministerstvo financií SR rozhodnúť o tom, či pristúpi k emisii štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo.
Objem, termín ani technologický postup zatiaľ nebol konkretizovaný, pretože tieto údaje sú súčasťou taktiky emitovania. V prípade, že sa štát rozhodne takéto dlhopisy emitovať, parametre budú závisieť aj od aktuálnej situácie na finančných trhoch.
Emisia štátnych dlhopisov má podľa analytikov svoje
výhody aj nevýhody ako pre investora, tak aj pre štát. Klientom s dlhším investičným horizontom
emisia ponúka príležitosť pre potenciálne vyššie zhodnotenie úspor. Netreba
však zabúdať, že na rozdiel od termínovaného vkladu v banke ide o investíciu do
cenného papiera so sprievodným rizikom, ktorým je zmena trhovej ceny cenného papiera v období pred jeho
splatnosťou. V praxi by to znamenalo, že ak by chcel držiteľ dlhopisu tento cenný papier predať pred termínom
splatnosti a úroky by medzičasom stúpli, zisk by mal oproti dohodnutému výnosu
nižší alebo by sa dokonca mohol dostať do straty. V prípade, že by držal
dlhopis až do splatnosti, dosiahol by výnos dohodnutý na začiatku, to by však
znamenalo držať dlhopisy niekoľko rokov.
Štátny dlhopis nie je nástroj na
krátkodobé uloženie peňazí.
Pre štát by emisia dlhopisov pre obyvateľstvo
predstavovala relatívne jednoduché a pravdepodobne aj lacnejšie získanie
finančných prostriedkov, ktoré by zároveň v čase veľmi nízkych výnosov a pri
nízkom riziku mohli byť dostatočne atraktívne aj pre ľudí. Štát by mohol získať
potrebné finančné prostriedky z domácich zdrojov a nemusel by zvyšovať svoj dlh
voči zahraničiu. Praktickosť takéhoto kroku však bude závisieť aj od faktu, v
akej nominálnej hodnote by štát dlhopisy emitoval, či by boli prístupné širšej vrstve obyvateľstva, alebo vzhľadom
na vysoký nominál iba užšej skupine Slovákov.
Dôležité pre ľudí by boli
stanovené výnosy, ako aj aj splatnosť
dlhopisov.
Na druhej strane by štát išiel emisiou dlhopisov proti
svojim súčasným záujmom. Analytici tvrdia, že takýmto krokom by pôsobil proti
podpore spotreby domácností, ktorá ako sa ukázalo aj v nedávnych štatistikách
hrubého domáceho produktu, výrazným spôsobom podporuje a ťahá ekonomický rast
Slovenska.
Myšlienka vydania dlhopisovej emisie pre obyvateľstvo
nie je nová. Takmer pravidelne sa objavuje aj v aktualizovaných stratégiách
riadenia dlhu. Táto možnosť sa uvádza aj v stratégii riadenia dlhu na roky 2007
až 2010. Ministerstvo financií sa v tomto materiáli odvolávalo na skutočnosť,
že v krajinách Európskej únie je takýto doplnkový spôsob financovania potrieb
štátu bežný. Hlavným prínosom emisie pre obyvateľstvo môže byť menšia závislosť od finančného a
kapitálového trhu a taktiež nižšie náklady financovania. V roku 2007 rezort
financií predpokladal, že s narastajúcou životnou úrovňou na Slovensku sa môže
podariť takýmto spôsobom získať niekoľko miliárd korún ročne.
Firmy môžu ušetriť aj na nájomnom
6. 3. 2009
Kríza si vyžaduje radikálne opatrenia na nákladovej strane účtovných kníh. Jednou z možností, ako ušetriť, môže byť napríklad prehodnotenie nájomnej zmluvy.
Ak majiteľ budovy, v ktorej firma
sídli, nie je ochotný pristúpiť na dohodu, možno je čas poobzerať sa po novej
adrese. Na trhu s kancelárskymi priestormi totiž dnes diktuje dopyt.
Kým ceny bytov na Slovensku začali klesať až
vlani, trh s kancelárskymi priestormi svoj vrchol dosiahol už o niekoľko
rokov skôr. Aj keď v globále platí, že ceny skôr stagnujú ako stúpajú, kvôli
prebytku ponuky developerov na našom trhu však v posledných rokoch výrazne
stúpa kvalita a štandardy jednotlivých priestorov.
Kvalita a vek budovy nevplývajú len na
pohodlie pri práci, ale aj na ďalšie účty firmy. Významným faktorom je dnes energetická efektivita, ktorá veľmi
vplýva na nákladovosť.
Ako ušetriť na nájomnom:
- nájomcovia by si mali prezrieť podmienky
úpravy ceny či iných zmien v zmluvnom vzťahu
- pozrieť si, či bola zmluva uzvatvorená na
dobu určitú alebo neurčitú
- skontrolovať si dĺžku výpovednej lehoty
- spýtať sa prenajímateľa na zmenu podmienok
- skúsiť sa dohodnúť na úprave ceny či iných
zvýhodneniach
- ceny v starších nehnuteľnostiach s
priemernými podmienkami by nemali prevyšovať 12/€/m2/rok.
Ak prenajímateľ nie je ochotný pristúpiť na úpravu vysokého nájomného,
netreba sa báť zrušiť nevýhodnú zmluvu. Firmy, ktoré majú sídlo v starej,
nevyhovujúcej budove na periférii, majú
veľkú šancu získať za rovnakú cenu prenájom v niektorom z nových biznis centier
v širších centrách miest.
Dohodnúť o zmene podmienok by sa mali najmä
tie firmy, ktoré sa na nájme dohodli pred viacerými rokmi a odvtedy sa im ceny
nezmenili. Nájomcovia najmä v prípade, že sa kvalita budovy či prenajatých
priestorov nezlepšili, majú reálnu šancu na zníženie mesačných platieb. Ak nie,
je vhodné uvažovať o sťahovaní do modernejších priestorov za podobnú alebo
lepšiu cenu.
Pri rozhodovaní, či sa niekam presťahovať, by
vedenie firmy nemalo brať do úvahy len finančné faktory. Rozhodnutie o novej
lokalite môže priamo vplývať na budúce hospodárenie podniku. Adresa firmy tiež
môže zvyšovať alebo znižovať dôveryhodnosť firmy.
Dôchodkové spoločnosti prídu o zárobky
6. 3. 2009
Ministerstvo financií im navrhlo znížiť poplatok za spravovanie peňazí klientov až na 0,025 percenta. Tento návrh prešiel. Dôchodkové spoločnosti tak budú pripravené o väčšiu časť zárobkov. Aj tie podľa ministerstva postačia na bezproblémovú správu dôchodkových úspor.
Čo sa má zmeniť
Z každého príspevku sporiteľa, ktorý smeruje
do druhého piliera, si najprv Sociálna poisťovňa stiahne 0,5 percenta. Za
zvyšnú sumu si sporiteľ nakúpi
dôchodkové jednotky podľa ich aktuálnej hodnoty. Počet týchto
jednotiek sa následne zníži o 1
percento, čo je poplatok pre DSS. Tieto poplatky zostávajú nezmenené.
Zmení sa však poplatok za správu, ktorý si DSS
účtujú z objemu majetku vo fonde. Istých budú mať iba 0,025 percenta.
Vyšší zárobok DSS bude mať vtedy, ak zhodnotí majetok vo fonde viac ako
je benčmark, teda porovnávacia hodnota. Tú určí NBS.
DSS bude prvých päť rokov odkladať 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu na garančnom účte,
ktorý bude zriadený pri každom z troch dôchodkových fondov. Ale nebude môcť na tento účet
siahnuť. Porovnávať, ako DSS zhodnotila úspory, sa začne až po piatich rokoch.
Ak úspory ľudí za predchádzajúcich päť rokov DSS zhodnotila kladne,
vyplatí si 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu z garančného účtu. Ak záporne,
nevyplatí si nič a môže sa stať, že
sporiteľom bude musieť doplácať, aby mali na dôchodkovom účte aspoň to,
čo tam vložili.