Kľúčové informácie o dôchodkovom fonde
7. 11. 2023
Dňa 22. augusta 2023 bolo schválené opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 351/2023 Z. z., ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2024.
Kľúčové informácie o dôchodkovom fonde obsahujú informácie o účele kľúčových informácií, type dôchodkového fondu a cieľoch dôchodkového fondu, type sporiteľa, pre ktorého je dôchodkový fond vhodný, rizikách spojených s investovaním do dôchodkového fondu, garanciách, prognózovanej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa, predpokladanom zhodnotení majetku v dôchodkovom fonde, odplatách a nákladoch dôchodkového fondu, práve podať sťažnosť, ďalších relevantných skutočnostiach.
Informácie sa uvádzajú pre zostávajúcu dĺžku starobného dôchodkového sporenia 5 rokov, 10 rokov a 40 rokov a zostavujú sa pre pesimistický scenár, základný scenár a optimistický scenár. Podrobnosti o obsahu a štruktúre kľúčových informácií sú uvedené v prílohe č. 1. Na vyjadrenie rizika spojeného s investovaním do dôchodkového fondu sa použije aj súhrnný ukazovateľ rizika. Postup na určenie súhrnného ukazovateľa rizika je uvedený v prílohe č. 2. Vzorce na výpočet prognózovanej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa sú uvedené v prílohe č. 3. Vzorce na výpočet odplaty a nákladov dôchodkového fondu sú uvedené v prílohe č. 4.
Kľúčové informácie sa zverejňujú na webovom sídle dôchodkovej správcovskej spoločnosti po dobu zodpovedajúcu účelu týchto informácií.
Kľúčové informácie sa aktualizujú, ak dôjde ku zmene, ktorá významne ovplyvňuje alebo by mohla významne ovplyvniť obsah kľúčových informácií, po dobu 90 dní je súhrnný ukazovateľ rizika v stupni, ktorý je odlišný od stupňa súhrnného ukazovateľa rizika uvedeného v aktuálnych kľúčových informáciách.
Pred aktualizáciou kľúčových informácií sa posúdi najmä súlad obsahu a štruktúry kľúčových informácií s § 105a ods. 1 zákona a § 1, potreba zaradenia dôchodkového fondu do inej kategórie súhrnného ukazovateľa rizika na základe zmenených podmienok v súvislosti s trhovým portfóliom dôchodkového fondu prostredníctvom kalibrácie trhových parametrov, internej validácie alebo spätného testovania. Aktualizované kľúčové informácie sa zverejnia bez zbytočného odkladu.
Novým opatrením sa zrušuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 139/2020 Z. z., ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde.
Nezamestnaní Slováci spoza hraníc nemajú nárok na podporu
12. 6. 2009
Mnohí Slováci si kúpili domy v Maďarsku či v Rakúsku a prišli o prácu. Len v okolí Bratislavy ich žije za hranicou okolo 1 500. To, že pracujú na Slovensku im môže narobiť veľké problémy.
V prípade straty zamestnania sa budú márne
uchádzať o podporu v nezamestnanosti. Slovenské úrady práce ich do evidencie
nezradia. Rovnako dopadnú aj v zdravotnej poisťovni. Poistenie si nebudú môcť
platiť ani ako dobrovoľne nezamestnaní. Aj napriek tomu, že riadne platili dane
a odvody slovenským úradom.
Zákonný stav je taký, že ak úrad práce
nezamestnaného nezaradí do evidencie, ani Sociálna poisťovňa sa ním nebude zaoberať. Podľa zákona o sociálnom
poistení sa konanie o nároku na dávku v nezamestnanosti nemôže ani začať.
Problém je aj so zdravotným poistením. Keď
nezamestnaný spoza hranice poisťovni oznámi, že je bez práce, tá mu vezme
preukaz poistenca. Poistné mu neumožní platiť si ani z vlastného vrecka.
Znamená to, že zdravotnú starostlivosť na Slovensku si budú musieť financovať
zo svojho.
Osoba s trvalým pobytom v inom členskom štáte
je na území Slovenska verejne zdravotne poistená iba počas toho obdobia, v
ktorom je na našom území ekonomicky aktívna. Nezamestnaní sa musia prihlásiť do
systému verejného zdravotného poistenia v mieste trvalého pobytu.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že takto je
postavená legislatíva EÚ a zmeny v zákone nechystá.
Zamestnanosť v priemysle sa znižuje
11. 6. 2009
Priemysel patrí medzi hlavných ťahúňov našej ekonomiky. Zamestnanosť v ňom od septembra minulého roku sústavne padá.
v\:* {behavior:url(#default#VML);}
o\:* {behavior:url(#default#VML);}
w\:* {behavior:url(#default#VML);}
.shape {behavior:url(#default#VML);}Z najnovších údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že
do konca apríla 2009 v priemysle ubudlo takmer 82-tisíc pracovných miest.
Viac ľudí v tomto období pracovalo len v odvetví
informácií a komunikácií, v stavebníctve, doprave a skladovaní. Podľa
štatistického úradu rast zamestnanosti v sektore informácie a komunikácia
zabezpečujú najmä firmy poskytujúce prístup na internet a služby v oblasti
programovania a poradenstva.
Klesla zamestnanosť v reštauráciách a pohostinstvách,
vo veľkoobchode, v predaji a opravách motorových vozidiel, ubytovaní,
maloobchode a ďalších odvetviach.
Nižšie dane a viac "milionárov"
10. 6. 2009
Zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane ľudia zaplatia na daniach menej. "Milionárov" pribudne.
Dôvodom je zvýšenie životného minima na úroveň 185,19 €. K zvýšeniu dôjde od 1. júla tohto roka.
Od životného minima sa sa neodvíja
len výška sociálnych dávok, ale aj nezdaniteľného minima alebo tzv.
odpočítateľnej položky. Tá je 22,5-násobkom životného minima. V tomto roku je 4
025,70 €. V roku 2010 bude 4 166,77 €.
Zmena výpočtu výšky nezdaniteľného minima, ktorá platí
od marca tohto roka predstavuje 22,5-násobok životného minima, v minulosti to
bolo len 19,2-násobok.
Zvýšenie odpočítateľnej položky má význam pre tých,
ktorí platia tzv. milionársku daň. "Milionármi" sa v budúcom roku
stanú ľudia, ktorých hrubá mesačná mzda bude 1 527 € a viac. Od tejto hranice
sa výška odpočítateľsnej položky začne znižovať. Ľudia s hrubým mesačným
zárobkom 3 078 € a viac zaplatia štátu na budúci rok na daniach najviac.
Podnikateľom sa nepáči tempo rastu odmeňovania vo verejnej správe
9. 6. 2009
Mzdy totiž podľa údajov Štatistického úradu SR rastú rýchlejšie ako v súkromnej sfére a nezohľadňujú aktuálny hospodársky vývoj, tvrdí Podnikateľská aliancia Slovenska.
Podľa štatistikov v prvom štvrťroku relatívne najrýchlejšie rástla
priemerná nominálna mzda vo verejnej správe a obrane o 11 percent. V podnikoch nominálne mzdy s 20 a viac
zamestnancami pritom v priemere vzrástli len o tri percentá, čo po zohľadnení
inflácie predstavuje pokles reálnych miezd o 0,1 %.
Podnikatelia preto žiadajú vládu, aby zrevidovala rozpočet verejných financií,
šetrila na výdavkovej strane rozpočtov a mzdy zamestnancov verejnej správy
upravovala v súlade s reálnymi možnosťami ekonomiky. V súčasnom období pri raste nezamestnanosti je dôležité, aby
vláda neplytvala s prostriedkami, ale efektívne ich využívala na zlepšovanie
podmienok pre podnikanie, čo zabezpečí vytváranie nových pracovných miest.