To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)

Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý. (Seneca)

Hlavy, ktoré prečnievajú, sú často sťaté. Priemerní sú veční. (Žáček)

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.

Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.

Posteľ v živote človeka plní svoju skutočnú funkciu len počas krátkeho obdobie. Toto treba mať na pamäti a využiť ten kus nábytku naplno, ako sa len, respektíve kým sa len dá.

Jediný spôsob, ako si udržať ženu, je nedať jej všetky peniaze.

Je výhodnejšie byť krásna ako rozumná, pretože priemernému mužovi to lepšie vidí, ako myslí.